Na konci mája som bol oslovený s prosbou o výmenu účastníka na job-shadowing k piaristom do Španielska. Pôvodne plánovaný účastník sa nemohol zúčastniť a vzhľadom na viaceré faktory som bol najvhodnejším zástupcom.
A tak sa začali turbulentné 2 týždne rýchlych príprav – letenka, zmluva, learning agreement, opakovanie základov španielčiny, ktorú som sa učil v časoch pandémie… Napriek zdravotným komplikáciám sa všetko s Božou pomocou podarilo a v nedeľu 11.6.2023 po 16 hodinovej ceste som sa o 23:15 ocitol pred bránami Kolégia piaristov v Španielskom meste Granada. Miestni pátri piaristi ma prijali a ubytovali ako svojho.
Počas týždňa som navštívil obe piaristické školy, ktoré sú v Granade. V pondelok a v piatok menšiu školu v Cartuja (štvrť Granady) a vo zvyšné dni omnoho väčšiu školu Genil. Jedným z cieľov bolo vytvoriť kontakty pre budúcu spoluprácu v programe Erazmus+. Na oboch školách som sa stretol a hovoril s vedením a s učiteľmi, ktorí sú zodpovední za výmenné pobyty a za projekt Erazmus. Záujem tu z ich strany je, no zatiaľ nemajú akreditáciu ako my, preto sú nateraz možnosti spolupráce ešte obmedzené. Spoznal som realitu, možnosti, podmienky a najmä som osobne spoznal ľudí pracujúcich v oboch školách, zostávame v kontakte a keď sa naskytnú príležitosti, tak budeme spolupracovať.
Dôležitou súčasťou bolo opäť pozorovanie priebehu vyučovania, metód a foriem vyučovania. Tentoraz to vzhľadom na končiaci školský rok boli metódy a formy hodnotenia vedomostí, zručností, rozvíjanie kompetencií prostredníctvom hodnotenia tímových projektov a pod. Taktiež som sa oboznámil s kurikulom, pomôckami a učebnicami používanými v biológii. Toto zdieľanie bolo vzájomné. Okrem iného aj v tom, že na škole Genil práve prerábajú laboratórium, tak som im ako inšpiráciu ukázal fotky a porozprával o našom novom laboratóriu.
Jednou z podmienok účasti je aj aktívna participácia, takže som nebol len pozorovateľ, ale aj som (v rámci jazykových schopností) komunikoval aj so žiakmi, či už v rámci tzv. team teachingu, cez prestávky alebo pri predstavovaní nášho Slovenska. Mimochodom mnohí o ňom ani nevedeli, no potom ich zaujímalo všeličo, napríklad typické jedlo. Aktívne som sa zapojil aj do príprav a realizácie koncoročnej oslavy konca štúdia škôlkarov a prvého stupňa školy, ktorý je spojený s akciou podobnou nášmu Piarfestu. Naviac výťažok z predaja jedál a nápojov a atrakcií ide na podporu piaristických diel na Kube.
Angličtina mi nie vždy stačila, no pri dobrej vôli i s trochou znalostí španielčiny sa dalo dohovoriť. Vďaka tomu som spoznal mnoho ďalších, od pátrov na dôchodku, ktorí desiatky rokov pracovali v Brazílii, v Čile alebo v Afrike, cez priateľov a dobrodincov škôl, členov fraternity, pátra zo Senegalu, študenta teológie z Kuby, učiteľov rôznych stupňov a predmetov až po žiakov z rôznych prostredí a končín sveta.
Byť v takomto historicky významnom meste a nenavštíviť aspoň trochu pamiatok by bola škoda a tak podvečer (našťastie je tu dlhšie svetlo) som i napriek únave z pracovného dňa navštívil katedrálu spolu s kaplnkou s hrobmi kráľa Ferdinanda Aragónskeho a kráľovnej Izabely Kastílskej, ktorí vytlačili osmanov z Pyrenejského polostrova. Šťastie som mal, že som dostal lístok na kompletnú prehliadku stredovekého opevneného mesta a sultánskeho paláca v Alhambre a priľahlých záhrad Generalife. Prešiel som sa aj štvrťou Albaicín typickou osmanskými domami. Vďaka pátrom piaristom som videl aj opačnú stranu mesta – štvrť chudobných, v ktorej sa venujú práve deťom z tohto sociálne znevýhodneného prostredia, mnohé sú tu rómskeho, ázijského či afrického pôvodu.
Vďaka patrí pátrovi Ionovi z komunity pátrov v Cartuje za zariadenie všetkých stretnutí a programu i podporu pri ubytovaní a doprave na skorý ranný autobus z Granady do Malagy. V sobotu 17.6.2023 znova po 17 hodinovej ceste som prišiel do našej Prievidze. Stanovené ciele sa vďaka Bohu podarilo splniť.
(Mgr. Marek Šimurka)
