Terézia Páleníková je talentovaná slovenská basketbalistka, ktorá svojim výkonom a odhodlaním oslovuje fanúšikov basketbalu po celom svete. V exkluzívnom rozhovore sa rozprávame o jej skúsenostiach, cieľoch a vášni pre hru. Terézia nám poskytne vzrušujúce náhľady do svojho tréningového režimu, tímového prostredia a neustáleho zdokonaľovania sa v hre. Rozhovor s Teréziou Páleníkovou nám ponúka jedinečnú príležitosť spoznať ju bližšie a objaviť základy jej úspechu a neochvejnej vášne pre basketbal.
Terézia, ako si spomínate na vaše basketbalové začiatky?
S basketbalom som začínala v Petržalke ako desaťročná, v klube ŠBK Lúky Bratislava. V tomto klube som začínala v prípravke a dostala som sa s ním až do extraligy a po celý tento čas ma trénovala stále tá istá trénerka. Veľmi rada spomínam na tieto časy, lebo ešte predtým som robila atletiku, gymnastiku a basketbal zároveň. Nakoniec ma basketbalový kolektív tak pohltil, že basketbalu som verná až do dnešného dňa.
Počas predchádzajúcej sezóny si prestúpila z tímu Ciudad de La Laguna do euroligovej Girony. Aká bola pre vás skúsenosť hrať za tím, akým je Girona?
Bola to úžasná skúsenosť. Som veľmi vďačná za túto skúsenosť. Samozrejme, bola by som veľmi rada dohrala sezónu za tím, za ktorý som začínala hrať sezónu, ale boli tam nejaké veci, kvôli ktorým som musela odísť. Síce do Girony som prišla tesne pred play-off, ale mohla som si zahrať s výbornými hráčkami, v najlepšom extraligovom tíme. Myslím si, že veľmi ma to posunulo po hráčskej stránke, keďže som sa opäť niečo nové naučila, keďže som bola obklopená profesionálmi v klube.
V novej sezóne bude pôsobiť v izraelskom tíme Maccabi Haifa. Čo vás viedlo sa presťahovať Blízky východ?
Po skončení sezóny som mala viaceré ponuky z rôznych líg. S mojím agentom som komunikovala o najlepších podmienkach pre mňa, ako pre krídelníka a ako pre Európanku. Zo začiatku sme spolu hľadali kluby v ligách, v ktorých som chcela hrať, kde by som mohla zapadnúť. Ale tým, že ja nehrám ani jednotku-dvojku, ani trojku-štvorku, tak európske miesta boli obsadené. Taktiež som chcela skúsiť niečo nové. Izrael ma preto oslovil, lebo je to kratšia liga a hlavne tým, akú rolu v ňom budem mať. Je to tím, kde sú iba tri legionárky a budem mať veľkú dôveru tímu, trénera, s ktorým som už komunikovala. Keďže sme iba tri legionárky, tak sa teším na zodpovednosť, ktorú budem mať a na to, že budem môcť pomôcť tímu.
V minulosti ste taktiež hrali za piešťanské Čajky. Na čo radi spomínate počas tohto obdobia na Dolnom Považí?
V kúpeľnom meste som pôsobila štyri roky. Môžem povedať, že som sa tam zdokonalila v basketbale. Veľmi rada spomínam na fanúšikov, ktorí nám robili skvelú atmosféru na zápasoch a našla som si tam najlepšie priateľstvá na celý život.
Neľutujete, že ste neobliekali modro-žltý dres aj v sezóne, keď Čajky získali titul?
Nepozerám sa na to takýmto štýlom. Cítila som, že som bola pripravená odísť z Piešťan a vôbec to neľutujem.
Chceli by ste sa ku záveru kariéry vrátiť opäť do Piešťan?
Takto ďaleko ešte nemyslím (smiech). Momentálne si myslím, že kariéru budem tráviť v zahraničí.
Čo sa týka budúcnosti, máte tím, za ktorý by ste chceli hrať?
Určite by som chcela nastúpiť za euroligový tím. Nemám jeden konkrétny, ale chcela by som pôsobiť v maďarskom euroligovom tíme.
Aké máte ciele do budúcnosti?
Ak sa podarí, tak s reprezentáciou by som sa chcela kvalifikovať na Majstrovstvá Európy. Určite by som chcela vyhrať klubový titul a pôsobiť v Eurolige.
Čo považujete za váš najväčší dosiahnutý úspech?
Momentálne považujem za môj najväčší dosiahnutý úspech zisk Slovenského pohára v sezóne 2016/2017, lebo vtedy tam bola silná klubová konkurencia. Takisto, za úspech považujem tohtoročné Majstrovstvá Európy. Za osobný úspech považujem aj to, že po krátkodobom ukončení kariéry som sa opäť vrátila medzi elitu a som tam, kde som teraz. Je to síce také klišé, ale basketbal ma veľmi baví a som veľmi rada, že moje hobby je moja robota.
Ktorú hráčku by ste chceli brániť a zobrať to ako výzvu?
Je to veľmi ťažká otázka, keďže ja som už počas mojej kariéry bránila veľmi veľa hráčok, čo je skvelé. Je to takzvaný match-up. Je to situácia, keď tím má dve dôležité krídla a hrajú proti sebe. Ako rozmýšľam, tak chcela by som brániť Albu Torrens, ktorá v semifinále bodovala 27x.
Každá basketbalistka má pred zápasom rôzne rituály. Aké sú tie vaše?
Som rada, že ste sa opýtali túto otázku. Pred zápasom potrebujem mať vnútornú pohodu, možno veľa ľudí nevie, ale meditujem. Vždy vypijem dobrú kávu, zjem dobré jedlo a pospím si nejakú hodinku.
Čo by ste povedali svojmu mladšiemu ja o desať rokov?
Toto je vynikajúca otázka. Odporučila by som sama sebe, aby som sa nebála byť iná, a aby som bola vždy sama sebou a byť odlišná. Pretože keď je človek odlišný, veľakrát sa to ľudom nepáči a snažia sa byť v šedom priemere, ale inakosť človeka sa oplatí. Povedala by som si ešte, aby som sa nebála prehier a neúspechu, lebo neúspech posúva ďalej každého človeka.
Čo by ste odporučili mladým slovenským basketbalistom, ktorí nie sú ešte na najvyššej úrovni?
Všetko závisí len na nich. Ak sa chcú venovať basketbalu aj v budúcnosti, tak musia na sebe pracovať, lebo talent nestačí. Veľakrát je hráč talentovaný, ale je zas iný hráč, ktorý na sebe pracuje, tak to v kariére dotiahne oveľa ďalej. To, že niečo nejde, neznamená, že sa to nemôže zdokonaliť, lebo môžeš na tom pracovať. Najlepší čas na tréning je leto po sezóne. Všetci sú doma alebo majú voľno. Naopak, môžete zobrať loptu a ísť trénovať to, čo vám nejde.
Terézia Páleníkova sa narodila v Bratislave 16.8. 1995. Od svojich 10-tich rokov hráva jej milovaný basketbal. Od svojich štrnástich rokov bola stálou členkou všetkých mládežníckych reprezentácií – U16, U18, U20. Od roku 2015 je členkou slovenskej ženskej reprezentácie. Zúčastnila sa troch Majstrovstiev Európy. Prvé absolvovala v roku 2017 v Prahe, druhé v roku 2021 vo španielskej Valencii a tretie v roku 2023 v slovinskom hlavnom meste v Ljubľane. Počas svojej kariéry pôsobila v Petržalke, v Piešťanoch, v poľskom Wroclawe a v španielskych tímoch Tenerife, Madrid a v Girone! Od nasledujúcej sezóny bude hrať za izraelský Maccabi Haifa.