Študenta našej školy Jakuba z 2.F pozná asi každý, nielen ako žiaka, spolužiaka, ale určite aj ako snaživého chalana, ktorý denno-denne trénuje na našich chodbách, schodiskách školy, či v posilňovni.
Maká na sebe nielen pred našimi očami počas školského roka, ale nezaháľal ani počas karantény, či letných prázdnin. Povedzme si úprimne, komu z nás by sa chcelo? 🙂 Ale on sa riadil motivačným výrokom : „ Oddychovať budeš, keď budeš na dôchodku :).“ Cvičil pred bytovkou na ihrisku, na hrazde aj v bytovom schodisku, pričom mu veľmi pomáhal a stále pomáha jeho asistent.
Počas týchto 2 rokov, čo cvičí s pánom asistentom Horváthom, sa naučil chodiť po schodoch s taškou na pleciach, zatiaľ čo sa pridržiava len jednou rukou, skákať z výšky 50cm, robiť výpady, hod a chytanie lopty, v posilňovni vytlačí až 20 kíl a na hrazde dokáže visieť so 4 kilami na každej nohe zhruba 1 minútu. Nezaostávali ani po tanečnej stránke – Jakub už vie úkroky do boku, cúvať dozadu i prepletať nohu cez nohu. No a čo sa týka každodenného života, ktorého súčasťou je aj jeho „stará známa“ jemná motorika, zlepšil sa v práci s počítačovou myšou, s čím mal v prvom ročníku problém.
Jeho správanie v domácnosti sa tiež zmenilo, začal viac pomáhať s domácimi prácami, je viac samostatný, snaží sa byť viac nápomocný a zlepšil sa aj v samoobslužných činnostiach.
Dostalo sa mu aj pochvaly od učiteľov, ktorí ho poznajú od základky, že sa zmenil aj po fyzickej, aj po psychickej stránke.
Veľmi sa z neho tešíme a dúfame, že mu to tak aj naďalej pôjde, že bude robiť pokroky, bude vytrvalý a nikdy neprestane chcieť – lebo to je to, čo ho poháňa vpred a čím aj značne pomáha jeho asistentovi.
(sestry D. a J. Cigléniové)