V minulom článku (Bežkyne opäť zabodovali) som vám sľúbila nejaké tie ,,pikošky“, ktoré som sa dozvedela v malom interview s kenským bežcom Joelom Mainom Mwangim. Postavou malý Joel pôsobí ustráchane, ale keď sa rozbehne, tak by ste ho určite nedobehli. Je totižto 225. najlepším bežcom sveta. Minulý, ale i tento rok pokoril rekord na ČSOB maratóne v Bratislave s časom 2:18:22. Jeho osobné najlepšie časy sú tiež obdivuhodné. V roku 2012 odbehol maratón dokonca pod 2 hodiny 15 minút. Joel trénuje i s viacerými kenskými bežcami v maďarskom Bendek- teame. Spolu s nimi potom cestuje na preteky po celej Európe. Tento rok však Slovensko navštívil len on, lebo ostaní Keňania nedostali víza. Hoci v Európe trávi veľa času, tak tu nežije. Vždy je dva mesiace v Európe a dva v Keni.
Jeho tréningy sú veľmi intenzívne keďže za týždeň zabehne 150-180 kilometrov, čo vychádza približne 25 kilometrov na každý deň. Podľa jeho slov beháva 10 kilometrov ráno a 15 večer. Nad otázkou, ako sa dostal k behu sa len pousmial a povedal, že on už od detstva beháva dennodenne. V Keni je to nevyhnutné, lebo nohy sú často jediným ,,dopravným prostriedkom“. Naučil ma niečo i o Keni, a vraj ho hocikedy môžem prísť navštíviť J . Oboznámil ma i s niektorými frázami v rodnom jazyku swahilčine.
Na Slovensku sa mu vraj páči, i keď je tu na jeho vkus príliš chladno. Ideálna teplota na beh je okolo tých 15 stupňov, nižšie teploty skutočne neobľubuje. Joela som sa pýtala aj na to, čo chce robiť v budúcnosti, keď prestane behať. Podľa jeho slov sa chce vrátiť do Kene a byť obchodníkom, ,,robiť biznis“ . V akej oblasti sme sa však už nedozvedeli.
Kristína Píšová, sexta