Niektoré okamihy v sebe naozaj nesú zvláštnu, takmer magickú silu. Akoby sa čas na okamih zastavil, svet sa ponoril do jemného zlatistého lesku a všetko okolo nás sa rozžiarilo v úplne novom svetle. Taký bol aj náš školský ples. Očarujúci, neopakovateľný a plný nezabudnuteľných chvíľ.
V piatok 24. januára 2025 sa priestory kultúrneho domu v Malej Lehôtke premenili na rozprávkovú sálu, akoby zhmotnenú z najkrajších snov. Už pri vstupe bolo cítiť slávnostnú atmosféru – svetlá žiarili ako hviezdy na nočnej oblohe, vôňa kvetín sa miešala vo vzduchu a jemná hudba dodávala priestoru ešte väčšie čaro. Každý z nás bol súčasťou tohto výnimočného večera, kde sa dievčatá v nádherných róbach a chlapci v elegantných oblekoch stávali nielen hosťami, ale aj hlavnými postavami tohto kúzelného sveta.
Keď sa rozozneli prvé tóny hudby, tanečný parket ožil. Páry sa s ľahkosťou vznášali v rytme melódií, akoby gravitácia na chvíľu stratila svoju moc. Ich pohyby bol ladné, úsmevy úprimné a prítomnosť dýchala radosťou. Svižné rytmy striedali pomalé melódie, vďaka ktorým sa plesajúci mohli naplno ponoriť do krásy okamihu. Očarujúcu atmosféru ešte viac umocnila živá kapela, ktorej tóny napĺňali sálu neopakovateľnou energiou. Súčasťou programu bolo aj nádherné tanečné vystúpenie jednej zo študentiek. Svojou eleganciou a ladnými pohybmi všetkým vyrazila dych. K tomu sa pridala nežná francúzska pieseň v podaní našej ďalšej talentovanej študentky, sprevádzaná klavírnou melódiou, ktorá rozochvela srdcia prítomných a ešte viac podčiarkla čarovný charakter večera.
Čas plynul akosi rýchlejšie, než by sme si želali, a ani sme sa nenazdali, keď prišla tá najočakávanejšia chvíľa večera – korunovácia kráľa a kráľovnej plesu. Napätie v sále bolo takmer hmatateľné, každý so zatajeným dychom čakal na vyhlásenie mien víťazov. Keď zazneli ich mená, sálu naplnil búrlivý potlesk, sprevádzaný nadšením a radosťou všetkých prítomných. Víťazi sa s dojatím postavili do stredu tanečného parketu a za sprievodu pomalých tónov si užívali svoj kráľovský tanec, kým sa svet naokolo strácal v opare šťastia a lásky.
Tento večer však nebol len o tanci a hudbe. Bol o emóciách, o priateľstve, o pocite spolupatričnosti. Bol o tom, že aj my sme sa, aspoň na jednu noc, mohli stať súčasťou rozprávky. A hoci sa brány sály nakoniec zatvorili a my sme sa rozlúčili s týmto kúzelným večerom, jeho spomienka v nás ostane žiariť ako hviezda na oblohe – jasná, trblietavá a večná.
(text: Simona Lomnická, 2.G)
