fbpx

Job-shadowing alebo ako nájsť nové inšpirácie

Job-shadowing alebo ako nájsť nové inšpirácie

Vďaka projektu Erasmus+ a súhlasu vedenia školy som mohla stráviť 10 dní na pozorovacej stáži v meste, do ktorého sa rada vraciam, lebo tam začali moje skúsenosti s európskymi mobilitami.
Mesto Poitiers sa nachádza cca 300 km juhozápadne od Paríža, na priamej vlakovej linke medzi hlavným mestom Francúzska a mestom Bordeaux. Je to mesto, ktoré som prvýkrát navštívila ako študentka VŠ a vďaka kontaktom a priateľom sa zrodil nápad ísť sa pozrieť do súkromnej katolíckej školy Isaac de l’Étoile.
Je to veľká škola postavená na okraji mesta. Pohybuje sa v nej viac ako 2000 študentov a 200 pedagógov. Nájdete tu žiačikov od úrovne collège (6. ročník ZŠ), žiakov gymnázia a odbornej školy ako aj študentov pomaturitných odborov. Veľký areál pod cédrami s dvomi telocvičňami, ihriskami, pavilónmi s učebňami, knižnicou, kaplnkou a niekoľkým zborovňami pôsobí vzdušným a otvoreným dojmom.
Čo sa dá stihnúť za 10 dní? Prvý týždeň som strávila na hodinách ANJ u kolegyne Coralie Magot, ktorá bola ochotná mi otvoriť dvere svojich tried. Bolo zaujímavé sledovať tempo jej práce, aktivity, ktoré so žiakmi robila, priebeh hodiny, presuny medzi učebňami, jej prípravu na hodiny, prácu žiakov. Stihli sme spraviť Kahoot aj Prezi o Slovensku. Počas druhého týždňa som zase strávila dva dni v jednej triede 2. ročníka vyššieho gymnázia a 1 deň v triede collège, aby som si vyskúšala pracovný režim žiakov a ich pohľad z lavice smerom k tabuli.
Deň vo francúzskej škole je dlhý. Vyučovanie začína o 8.15 a okrem stredy, vyučovanie bežne končí okolo 17 alebo až 18.00. Vyučovacia hodina trvá 50 minút a cez deň sa dá dlhšie vydýchnuť cez viac ako hodinovú obedovú prestávku. Ešteže majú v každom ročnom období dvojtýždňové prázdniny.
V porovnaní s našou školou je v triedach aj viac ako 30 žiakov. Mobily sú počas hodiny zakázané a nikto si ani raz nedovolil ich vytiahnuť z tašky. Žiaci nemajú svoje triedy, ale presúvajú sa medzi učebňami so všetkými svojimi vecami. Najčastejšie pracujú so zošitom a veľkou pomôckou sú im z projektu nakúpené iPady, ktoré si od školy požičiavajú. Okrem malých previerok píšu z väčšiny humanitných predmetov aj tzv. dissertations – písomné práce, kde musia z ponúkaných materiálov vyskladať vlastnú úvahu s použitím nadobudnutých vedomostí – úvod, jadro, záver, spájacie výrazy, argumenty, príklady.
Najviac sa mi páčili priestory a čistota školy ako aj otvorenosť a záujem kolegov, ktorých som stretla či už v zborovni alebo na obede. Stretnutie so zástupkyňou lycée, riaditeľom školy a Matthieuom, ktorý má na starosti pastoráciu, bolo tiež pútavé a srdečné.
Teším sa, že po skončení spolupráce s Collège Marcel Pagnol v Toulone sme získali novú partnerskú školu, do ktorej budeme môcť vyslať žiakov vyššieho gymnázia na individuálne mobility a žiakov nižšieho gymnáziu na skupinovú mobilitu. Au revoir Poitiers, ešte sa uvidíme.

P.S. a čo by to bolo za cestu do Francúzska, keby si neodskočím k Eiffelovke.

(text a foto: Mgr. Zuzana Korineková)