„Nepredávajú sa vari dva vrabce za halier ? Ale ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca. Vám sú však spočítané aj všetky vlasy na hlave. Nebojte sa teda ! Vy ste cennejší ako mnoho vrabcov. … Boh je taký úžasný a zjavne všadeprítomný, že má čas starať sa aj o každého vrabca. Je to krásny obraz osobného kresťanského Boha.“
To je krátky úryvok z pozoruhodnej knižky, ktorá o.i. spestrila moje leto a zaujala ma tak výrazne, že sa chcem s čitateľmi podeliť o fakty a dojmy z nej. Či už to budeme vnímať ako recenziu alebo knižný tip. Lebo dobrých kníh nie je nikdy dosť a čítať hodnotnú knihu je ako rozprávať sa s múdrym človekom.
Nazýva sa HISTÓRIA SVETA V PRÍBEHOCH STO ZVIERAT. Autorom je britský publicista Simon Barnes, ktorý bol športovým redaktorom novín The Times, avšak ako autor sa venuje aj tematike prírody. Zasadá v rade organizácie World Land Trust a roku 2014 mu bola udelená jedna z britských cien za zásluhy o ochranu prírody. Slovenský preklad jeho knihy „THE HISTORY OF THE WORLD IN 100 ANIMALS“ vyšiel relatívne nedávno, roku 2023 vo vydavateľstve Ikar. Preklad Sofie Skokanovej je vydarený, myšlienky sa pútavo odvíjajú a čitateľa rýchlo zaujmú.
Idea knihy je svojrázna. Na príbehoch vybraných sto druhov zvierat priblížiť rôzne aspekty ľudskej histórie. Od paleolitu cez neolitickú revolúciu, vznik miest, štátov, priemyselnú revolúciu až po moderný vek 21. storočia. V rôznych obdobiach tu zvieratá vždy boli s nami a mali svoj význam. Nielen hospodársky, ale aj kultúrny, symbolický. Prvá kapitola je venovaná levovi. Azda preto, že ako vraví autor „levy sú zrejme najstarší nepriatelia ľudstva“. V procese vývoja rodu Homo v Afrike to boli levy, kto ohrozoval slabšie ľudské populácie. Levy nás nielen ohrozovali, ale aj fascinovali. Preto sa stali symbolmi vznešenosti. Druhá kapitola sa venuje mačke domácej. No a pokračuje to ďalšími : gorila, spevák galapágsky, bizón americký, blcha morová, tur domáci, vráskavec obrovský… Nechýbajú tradičné hospodárske zvieratá : ovca, koza, prasa, kačka, kura. Ale aj zvieratá dávnoveku Zeme : Tyranosaurus rex, Archeopteryx, mamut. Nájdeme tu aj kapitoly o zvieratách, ktoré nie sú až tak známe – napr. šiatorník, bernikla vlnkovaná, chytľan obrovitý, delfínovec čínsky, saola.
Autor vraví : „ Naše životy, naša história a naše myšlienky sú nerozlučne späté s našimi druhmi, so zvieratami. Mnohé zvieratá formovali životy ľudí, keď naši predkovia pred tromi miliónmi rokov prvý raz kráčali po afrických savanách, a robia to doteraz.“
Každá kapitola jednoducho, ale presne popisuje základné fyzické či behaviorálne znaky spomenutých živočíchov, vývoj vzťahu človeka k nim i rôzne zaujímavosti. U viacerých je spomenutý aj ich kultúrny, symbolický význam, v istých ohľadoch aj v kresťanskom kontexte. Je to napr. v prípade ovce, holubice, včely, hada, orla. O orloch sa môžeme napr. dozvedieť : „Orly majú silný dvojaký význam. Na jeden strane to boli vtáky, ktoré predstavovali vojenskú moc ľudí, na druhej strane boli symbolom Boha. V mnohých kostoloch v Británii nájdete Bibliu položenú na pulpite v tvare orla s rozprestretými krídlami. Orol je totiž symbolom svätého Jána, lebo tento vták je uväznený medzi nebom a zemou, a tak je sprostredkovateľom medzi ľuďmi a Bohom. Presne tým by mala byť aj Biblia, najmä evanjeliá, a pre mnohých predovšetkým Evanjelium svätého Jána.“
Rozprávanie autor dopĺňa aj vlastnými skúsenosťami a zážitkami s určitými zvieratami a citlivo (nie aktivisticky) upozorňuje aj na problém ničenia prírody človekom. Neviem, či je autor kresťan, ale viaceré pasáže knihy naznačujú istý duchovný konzervativizmus. Či už ide o zvolené príklady, porovnania, myšlienky.
Kapitolu venovanú každému živočíchovi ilustruje obrázok, často aj diela známych svetových maliarov (Ján Brueghel starší, Peter Paul Rubens, Jan van Eyck, Andrea del Verocchio, Francisco Goya, Jacques-Louis David…).
Knihe sa nedá v zásade nič vyčítať. Možno by niekto ocenil jedine, keby viac kapitol bolo venovaných hmyzu, ktorý je na našej planéte najpočetnejší. Išlo však o autorov výber.
Kniha je vhodná pre každého, no možno ju viac ocenia práve milovníci histórie a prírody. Pomôcť môže ako zdroj aj pri výučbe o spomenutých témach. Má 457 strán textu.
…Viete, ktorý miniatúrny živočích žije na pokožke našej tváre ? Viete, ktoré jediné suchozemské zviera sa v beztiažovom stave spárilo vo vesmíre a po návrate priviedlo na svet potomkov ? Viete, ktorý živočích poškodzoval britským námorníkom lode a vďaka tomu vzniklo úslovie „a copper- bottomed guarantee“ ? / úslovie pomenúva „niečo, čo zaručene uspeje“/ Viete, ktoré vtáky patria medzi najinteligentnejšie ? Viete, podľa ktorého zvieraťa bol pomenovaný divadelný žáner tragédie a prečo ? Viete, prečo mliekari rozvážajúci mlieko vo fľašiach nemali radi sýkorky ? Viete, prečo Indiáni nedomestikovali bizóny ? Viete, ktorý hmyz inšpiroval Číňanov k vynálezu papiera ? Viete, prečo sa motýle po anglicky označujú ako „butterflies“ ? Viete, ako kormorán prispel k rastu ekonomiky v 19. storočí ? Viete, ktorého živočícha a prečo si začali roku 1690 brávať rakúski baníci do uhoľných baní ? Viete, ktorý živočích inšpiroval vznik známej hračky pomenovanej po prezidentovi Theodorovi Rooseveltovi ? …
Aj odpovede na tieto otázky sa dozviete, ak sa začítate do knihy HISTÓRIA SVETA V PRÍBEHOCH 100 ZVIERAT.
Príroda je boží dar. Už starozákonní žalmisti to vedeli, keď napísali : „ Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane. Všetko si múdro urobil. Zem je plná tvojho stvorenstva.“ (Ž 104, 24)
Mimochodom…
Simon Barnes napísal podobnú knihu, v ktorej však hlavnú úlohu hrajú rastliny : HISTÓRIA SVETA V PRÍBEHOCH 100 RASTLÍN (THE HISTORY OF THE WORLD IN 100 PLANTS); tá však ešte nie je preložená do slovenčiny; oba tituly nájdete v každom dobrom kníhkupectve; kniha HISTÓRIA SVETA V PRÍBEHOCH 100 ZVIERAT sa však dá požičať aj v niektorých verejných knižniciach.
Vittore Carpaccio : Videnie sv. Augustína (1502); aj tento obrázok sa nachádza v knihe, tu je podľa slov autora znázornený „jeho najobľúbenejší pes v umení“
citáty : BARNES, Simon : História sveta v príbehoch 100 zvierat, Ikar, Bratislava, 2023
Videnie sv. Augustína :
https://en.wikipedia.org/wiki/St._Augustine_in_His_Study_(Carpaccio)#/media/File:Vittore_carpaccio,_visione_di_sant’agostino_01.jpg