Pekné jarné dni lákajú nás všetkých von. Možno na výlet, aj taký jednodňový. Necelú hodinu cesty z Prievidze sa nachádza kúpeľné mesto Trenčianske Teplice. Ponúka oddych pre telo i ducha. Pozrime sa na pár tipov toho, čo zaujímavé tam možno vidieť.
Cestu začnime v centre, kde sa nachádza rímskokatolícky farský kostol sv. Štefana Kráľa z roku 1888. V chráme je pekný drevený chór a tiež relikvie sv. Štefana Kráľa. Zvon kostola patrí medzi národné kultúrne pamiatky. Vedľa kostola je historická vila Zorka pochádzajúca z roku 1928. Dnes je sídlom farského úradu. Asi 100 metrov od kostola, na Kúpeľnom námestí, stál v rokoch 1675 – 1888 pôvodný mestský kostol. Ten bol asanovaný kvôli výstavbe kúpeľných budov, na jeho mieste stojí dnes drevený kríž. Na jednej z budov na konci námestia si možno všimnúť pamätnú tabuľu venovanú spisovateľovi Karlovi Čapkovi. Ten Teplice navštívil viackrát, a to hlavne kvôli tomu, že tu jeho otec pôsobil ako kúpeľný lekár. Vedeli ste napr., že počas jeho pobytu roku 1919 tu písal dielo R. U. R. a vymyslel tu svetoznáme slovo „robot“ ?
Naľavo od námestia, pri hlavnej ceste, sa nachádza socha sv. Jána Nepomuckého. Pochádza z roku 1730 a je tak najstaršou sochou tohto svätca na Slovensku. (Ján Nepomucký bol kanonizovaný o rok skôr, r. 1729.)
Na konci námestia sa nachádza „Sina Hammam“ z roku 1888. Najznámejšia stavebná pamiatka, ktorá predstavuje kúpeľný dom v orientálnom maurskom slohu. Pár metrov za ňou začína mohutná stromová alej, ktorá tvorí vstup do kúpeľného parku. Park, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, založil r. 1725 gróf Illešházy a v súčasnosti má 18 hektárov. Ak sa dobre pozriete, tak na pravej strane aleje uvidíte stáť malú bielu stavbu. Po priblížení zistíte, že ide o evanjelický kostol z roku 1931. (na obrázku blogu) Je postavený v štýle funkcionalizmu medzivojnového obdobia. V Tepliciach nežilo veľa evanjelikov, ale bolo ich viacero medzi kúpeľnými hosťami, preto došlo k výstavbe chrámu. Hlavne v horúcom počasí ocení človek príjemný chládok, ktorý park poskytuje. Uvidíte tu rozmanité dreviny. Jasene, buky, platany, tisy, javory, ginká, gledíčie, metasekvoje, ale aj napríklad jedľu srienistú, orech čierny, tuju západnú alebo hrab obyčajný. Zaujímavým je aj strom so zvláštnym názvom – ľaľiovník tulipánokvetý. Je národným stromom amerického štátu Tennessee. Má tvrdé drevo a na jar kvitne oranžovými kvetmi pripomínajúcimi tulipány. Najstarším stromom parku je dvestoročná lipa malolistá. Skutočný unikát sa nachádza v zadnej časti parku. Uprostred umelého jazierka, na ostrove, rastie tisovec dvojradový. Je to opadavý ihličnan pôvodom zo Severnej Ameriky. Je to vlhkomilný strom, jediný ihličnan schopný rásť vo vode a má zo všetkých stromov najväčšiu odolnosť voči podmáčaným pôdam. Jeho vzdušné dýchacie korene často vytŕčajú nad terén pôdy, resp. hladinu vody. Teplický tisovec má asi 160 rokov a je národnou kultúrnou pamiatkou. Strom sa však môže dožiť 500 až 1000 rokov.
Spomenuté jazierko bolo vytvorené z rieky Teplička, ktorá preteká parkom a pramení v Strážovských vrchoch. V jazierku žijú ryby (kapry, zubáče, červenice), ale aj raky, žaby či korytnačka písmenková. Hniezdia tu divé kačice.
Okrem uvedeného nájdete v parku aj historický pamätník obetiam 1. svetovej vojny a Slovenského národného povstania. Športovci ocenia cestičky pre cyklistov či fitness kútik s cvičebnými strojmi. Ak by ste prechádzok stále nemali dosť, tak môžete využiť lesnícky náučný chodník, ktorý na park plynulo nadväzuje. Okolitý lesnatý terén je bohatý na lesné plody, huby. Sú tu aj iné turistické chodníky (na Čvirigovec, na Klepáč). Na začiatku turistického chodníka na Klepáč, začínajúcom tiež v parku, sa nachádza kaplnka Panny Márie. Neďaleko, pod kopcom Machnáč, aj lurdská jaskyňa Panny Márie z roku 1935.
Len mimochodom, počas nedeľného výletu nemusíte prísť ani o účasť na svätej omši. Farský kostol sv. Štefana Kráľa ich ponúka hneď tri ( o 8:00, 10:00 a 19:00 hodine).
Príroda je boží poklad. Už starozákonní žalmisti to vedeli, keď napísali : „ Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane. Všetko si múdro urobil. Zem je plná tvojho stvorenstva.“ (Ž 104, 24)
(autor: Mgr. Juraj Bačišin)