Sedmospáč, čo nemá ani vindru, sa môže ísť sťažovať na lampáreň… Možno poznáte rôzne ustálené slovné spojenia, ktoré sa zvyknú povedať v životných situáciách. Sú obrazné, zvláštne znejúce, nie vždy vieme vysvetliť ich pôvod. Ten je zaujímavý a súvisí aj s historickými okolnosťami. Pozrime sa na pár takých úsloví. Tak napríklad…
„Nemám ani vindru…“ (v zmysle : nemám žiadne peniaze, som chudobný…); Vindra bola malá medená minca bez striebra, tvorila ¼ grajciara; jej hodnota bola naviazaná na kredit, teda dôveru v štát; používala sa u nás do začiatku 19. storočia.
„Nedám za to ani zlámanú grešlu…“ (v zmysle : nedám za to žiadne peniaze, nestojí to za nič); Grešla, podobne ako vindra, bolo označenie pre malú, nie veľmi cennú mincu, tvorila ¾ grajciara.
„Nemám ani šajnu. Nemám o tom šajnu…“ Pôvodom z nemeckého „Einlősungsschein“ – čiže zmenkový list; cenina vydaná bankou, štátom, za ktorú sa dali vymeniť znehodnotené papierové peniaze a tieto šajny mali byť po určitej dobe zameniteľné za kovové mince; u nás ich napr. vydali počas finančnej krízy Rakúskej ríše v r. 1810 ( v r. 1811 Rakúsko vyhlásilo štátny bankrot); nemať ani šajnu značí nemať žiadne finančné prostriedky, resp. v posunutom význame nevedieť o niečom.
„Mať terno… To je ale terno…“ ( v zmysle : mať veľký úspech, šťastie); terno označovalo vsadenie na 3 víťazné čísla v lotérii, pričom výhra činila 4800 násobok vloženej sumy; v Uhorsku sa štátom kontrolovaná lotéria zaviedla v r. 1810.
„Piť ako dúha (duha)…“ ( v zmysle : veľa piť, nadmerne piť) ; Súvisí s tým, že sa verilo, že dúha na oblohe, ktorá sa oboma koncami dotýka zeme, pije vodu a onedlho bude znovu pršať. druhé vysvetlenie : Slovom „duha“ sa sa označovali drevené časti obdĺžnikovitého tvaru, z ktorých debnári v minulosti stĺkali sudy; aby sa drevené súčasti prepojili (zatiahli), tak sa sud umiestnil pod odkvap vody, resp. polieval vodou, pričom drevo vodu intenzívne do seba vsiaklo.
„Vlasy mu stoja dupkom…“ „Stáť dupkom“ sa pôvodne písalo „dubkom“, pričom dubok bola zdrobnenina pre strom – dub. Dub stojí vzpriamene a keď sa človek zľakne, tak vlasy na hlave sa postavia rovno dohora. Teda v prenesenom zmysle, hoci pôvodne sa to asi vzťahovalo ku chlpom na tele.
„Ísť sa sťažovať na lampáreň …“ ( v zmysle : sťažovať sa zbytočne, problémy, sťažnosti človeka nik nepočúva); Lampáreň bola miestnosť v baniach alebo častejšie na železničných staniciach v 19. a na zač. 20. storočia; ukladali sa tam lampy používané pri práci, na železnici pri signalizácii; v lampárni nik nebol, nik tam nechodil – s výnimkou pracovníka, ktorý musel spomenuté lampy vyzdvihnúť.
„Mať maslo na hlave…“ ( v zmysle : byť vinný); pôvod úslovia údajne siaha do 15. storočia. V stredovekom Francúzsku zvykli ženy na trhu pridávať (kvôli šetreniu) do predávaného masla rôzne prímesi, a to potom nebolo tak kvalitné. Preto ich zvykli trestať tak, že ich v horúcom počasí postavili na pranier s hrudkou ich nekvalitného masla na hlave a museli tak stáť, až kým sa maslo neroztopilo. A nestieklo im po vlasoch a šatách.
„Je to grázel…“ ( v zmysle : je to násilník, hrubý človek, lotor, zlodej, človek porušujúci normy); pomenované podľa Johanna Georga Grassela (1790-1818), bol to lúpežník a vrah pôsobiaci na pomedzí južných Čiech, južnej Moravy a Rakúska; popravený vo Viedni.
„Začať od piky…“ ( v zmysle : začať od niečoho jednoduchého, začať jednoducho); odvodené od mena zbrane – pika (čiže kopija); kopijníci patrili k vojakom, ktorých výzbroj nebola náročná na finančné zaobstaranie.
„Stojí to za za starú belu…“ ( v zmysle : je to málo cenné, bezcenné, bez veľkej hodnoty); odvodené z ruského slova „belka“ (белка), a to vo význame veverica; v Rusku a inde v minulosti slúžili kožušiny ako tovarové peniaze, ako výmenný prostriedok; kožušina z veverice veľkú cenu nemala.
„Dostať trafiku…“ ( v zmysle : získať výhodný úrad, výnosnú funkciu za zásluhy, napr. u politikov či príbuzných nejakého vplyvného človeka); počas vlády cisára Jozefa II. (1780-1790) bol zavedený monopol štátu na obchod s tabakom a pri udeľovaní koncesií na predaj tabaku sa uprednostňovali vojnoví veteráni či invalidi; na toto nadviazala aj prax za 1. Československej republiky, kde vojnoví invalidi či nevidiaci mali prednosť či nárok na pridelenie licencie na prevádzkovanie trafiky (predajne tabaku a dennej tlače); v podobnom / rovnakom zmysle sa používajú aj spojenia : „dostať teplé miestečko“, „dostať pašalík“; (pašalík = územno-správna jednotka v Osmanskej ríši na úrovni provincie).
„Je to banánová republika… ako v banánovej republike…“ ( v zmysle : rozvrátený a skorumpovaný štát, žiť v slabom, nestabilnom a skorumpovanom štáte); slovné spojenie vychádza z dejín amerického kontinentu, kde USA mali v 19. a 20. storočí dominanciu nad stredoamerickými štátmi, ktoré boli na nich závislé; firmy z USA tam kontrolovali obchod, dopravu a prevádzkovali plantáže tropických plodín. Spojenie vytvoril spisovateľ O. Henry (pseudonym Williama Sydneyho Portera) v zbierke poviedok z fiktívnej stredoamerickej krajiny, ktoré napísal podľa osobných spomienok z Hondurasu. Kniha vyšla v r. 1904 pod názvom Cabbages and Kings.
„Je to taký sedmospáč…“ ( v zmysle : človek, ktorý rád spí a neskoro vstáva); ide o preklad z nemčiny (siebenschläfer); pričom nemecké slovo vychádza z kresťanskej legendy; V r. 251 prenasledoval cisár Décius kresťanov (bolo to 1. všeobecné prenasledovanie v celej Rímskej ríši). Sedem mladých mužov sa pred prenasledovaním ukrylo na horu Kallion pri Efeze, pretože nechceli obetovať pohanským bohom. Tam v jaskyni zaspali, jaskyňu však neskôr zamurovali a oni ostali dnu; jaskyňu otvorili až v r. 447, kedy podľa legendy sa títo siedmi muži zázračne prebudili. Slovo siebenschläfer označuje v nemčine aj zviera – hlodavca (plch veľký). Plch veľký je známy tým, že prespí nielen celú zimu, ale niekedy aj podstatnú časť celého roku. V roku, keď majú plchy málo potravy, tak sú schopné tieto zvieratá prespať aj 11,5 mesiaca roka.
„Je to jeho mentor… Mentorovať…“ ( v zmysle : je to radca, spoločník, spoľahlivý sprievodca … mentorovať = dohovárať, radiť, napomínať); Pochádza z gréckej mytológie. Mentor bol priateľ Odyssea, bol príliš starý na to, aby sa zúčastnil trójskej vojny, zostal na ostrove Itaka, kde sa staral o Odysseovu domácnosť; Bohyňa Aténa na seba vzala Mentorovu podobu, keď sprevádzala Telemacha pri jeho pátraní po Oddyseovi.
„Povstať ako fénix…“ ( v zmysle : znovu vzniknúť, začať odznova); Egyptský mýtus, neskôr prevzatý Grékmi; Fénix (foinix) bolo meno mýtického vtáka, ktorý sa rozmnožoval tak, že každých 500 rokov zomrel v ohni; z jeho popola povstal, vznikol nový fénix.
„Je to chiméra, mať chiméry…“ ( v zmysle : je to niečo zlé, nepekné, nepekný jav, nepekná predstava, mať nepekné predstavy); Pôvod v gréckej mytológii; chiméra bola obluda s levou hlavou, kozím telom a chvostom hada, ktorá chŕlila oheň; zabil ju hrdina Bellerofon.
„Je to taká Xantipa…“ (v zmysle : je to zlá, hašterivá žena); Pôvodne sa spája s menom manželky gréckeho filozofa Sokrata. Podľa historických zmienok a tradície bola Xantipa často zlostná, čo musel pokojný filozof Sokrates znášať a znášal to s nadhľadom. Raz mu po hádke vraj na hlavu vyliala obsah nočníka, čo len okomentoval slovami : „ Po hromoch prichádza dážď.“ V podobnom zmysle sa používa aj označenie : „Je to harpyja.“ ( harpyje boli v gréckej mytológii okrídlené obludy, ktoré kradli jedlo a ľudí a boli často obviňované, keď človek niečo nemohol nájsť; boli znázorňované ako vtáky so ženskými tvárami )
„Je to narcis … narcistické správanie“ ( v zmysle : človek obdivuje sám seba, je samoľúby, samoľúbe správanie); Pôvod v gréckej mytológii; podľa nej Narkissos bol krásny mladík, ktorý sa zamiloval do svojho obrazu na hladine vody v studničke; odmietol nymfu Échó, ktorá potom chradla smútkom tak, že sa vytratila a ostal po nej len hlas / od toho je dnes odvodené aj slovko „echo“ = ozvena/; Narkissos tiež chradol smútkom, až sa na koniec premenil v kvet (narcis).
Nuž, minulé generácie nám zanechali veľa dôvtipu, múdrosti i originálnych myšlienok vyjadrených v malej ukážke úsloví a frazeologizmov. Čo zanechá naša internetová postmoderná doba budúcim generáciám ??? O tom nemám ani šajnu…
(Mgr. Juraj Bačišin)