Na jeseň som mal možnosť v rámci programu Erasmus+ navštíviť spolubratov piaristov zo španielskej provincie Emauzy. Môj dlhoročný priateľ a spolubrat v kňazskej službe Ion Araguren pripravil pre mňa okružnú poznávaciu jazdu po piaristických školách a piaristickej misijnej službe. A tak ma čakal dlhý a dobrodružný týždeň v španielskej Granade a neskôr Zaragoze.
V nedeľu 12.11. som sa vydal na cesty. Najprv autom do Bratislavy, kde som ho nechal odparkované, neskôr z Bratislavy do Viedne a potom lietadlom do Malagy. V Malage som nasadol na autobus a konečne po celodennom cestovaní som sa ocitol na stanici v Granade. Pátri Mariano Grassa a Yanisse Diedhiou boli takí milí, že ma prišli čakať a zaviezli ma priamo do našej piaristickej komunity v Granade.
V Granade majú piaristi dve komunity. Jednu na sídlisku, kde žijú najmä imigranti a ľudia z rôznych jazykových menšín a druhú v centre mesta. Vďaka tomu, že naši španielski pátri majú veľkú vášeň nasledovania sv. Jozefa Kalazanského najmä uprostred maličkých a chudobných, mal som možnosť spoznať komunitu piaristov žijúcu v byte uprostred najmenej bezpečeného sídliska Granady. Škola, ktorú založili približne pred 15 rokmi má názov Colegio Escolapios Granada Cartuja a je miestom skutočnej inklúzie a prijatia všetkých detí bez rozdielu rasy, národnosti či náboženstva. V komunite som s pátrami strávil necelé 4 dni a spoznal som okrem fungovania školy aj animátorov z Cesty Calasanz, sociálny projekt s názvom Trastévere a taktiež členov Piaristickej fraternity. S učiteľmi zo školy Cartuja som mal možnosť okrem školy nadviazať kontakty aj počas utorkového spoločného obedu učiteľov a popýtať sa na ich skúsenosti a poslanie uprostred najmenej populárneho sídliska mesta.
Z histórie som sa dozvedel, že piaristi prišli do Granady v roku 1857 a na brehu rieky Genil, čiže za mestom, postavili školu, ktorá nesie rovnomenný názov. Dnes sa táto škola nachádza priamo uprostred mesta Granada a v porovnaní s mladšou piaristickou školou Cartuja je oveľa väčšia. Na rozdiel od Cartujy, ktorá končí študentami druhého stupňa základnej školy, Escolapios Granada Genil má aj stredný stupeň vzdelávania. Na tejto škole som strávil dva dni, pondelok a stredu. Bol som na náčuvoch z anglického jazyka a náboženstva. Sprevádzali ma najmä traja učitelia: Stuart Pennington, Andrea Saenz Cabezon a Inma Armillas. Piaristickú katechézu som si mohol pozrieť a vyskúšať vďaka hodine náboženstva Pátra Mariana Grassu. V škole ma zaujala kvalitná výučba anglického jazyka, moderné obrazy svätého Jozafa Kalazanského na stenách školy a taktiež príjemné rozhovory so študentami a žiakmi. Deti a študentov zaujímalo napríklad aké je slovenské národné jedlo, koľko má naša krajina obyvateľov, ale aj otázky prečo som sa stal kňazom a ako vyzerajú piaristické školy na Slovensku.
Môj sprievodca a priateľ Páter Ion Araguren naplánoval moju cestu do Zaragozy na štvrtok 16.11. A tak som v skorých ranných hodinách nasadol na vlak. V Zaragoze som, po zvítaní sa so spolubratmi, mal ako prvé, možnosť spoznať dom Santa Tereza, ktorý je exercičným centrom Rehole piaristov v Španielsku. Tu som bol až do môjho odchodu aj ubytovaný. Po príjemnom obede so spolubratmi a krátkom poobednom oddychu sme sa vydali navštíviť našu školu Colegio Escuelas Pías v centre Zaragozy. Škola je umiestnená v krásnej historickej budove v centre mesta. Obdivoval som ako piaristi v Zaragoze dokázali skĺbiť jej historickú architektúru s modernými prvkami. Po prehliadke školy a piaristického kostola som sa o niečo neskôr zúčastnil stretnutia Cesty Calasanz, na ktorom som mal možnosť poznať študentov našej školy.
Na druhý deň som pokračoval v prehliadke našich škôl. Dopoludnie som strávil na škole Colegio Cristo Rey Escolapios. V budove tejto školy zároveň sídli aj úrad provinciála, vďaka čomu som mal možnosť rozhovoru s Pátrom provinciálom Jesúsom Elizari Díez. V škole som sa zúčastnil hodín náboženstva a angličtiny, študentom som porozprával čo-to o Slovensku a zdieľal som s nimi cestu svojho duchovného povolania. V Zaragose v tomto istom termíne prebiehalo stretnutie všetkých riaditeľov piaristických škôl z piaristickej provincie Emauzy, ktorá zahŕňa Aragónsko, Baskicko a Andalúziu. Vďaka ústretovosti pátra provinciála som mal možnosť zúčastniť sa na neformálnych rozhovoroch s riaditeľmi piaristických škôl celej provincie. Z týchto rozhovorov mi utkvel v pamäti najmä ten s riaditeľkou piaristickej školy Colegio Escolapios Barbastro pani Toni Hervas. Barbastro je podobne ako Prievidza malé mestečko, s bohatou piaristickou históriou, keďže bolo prvým miestom piaristickej prítomnosti na území Španielska. Potešil som sa, že počas rozhovoru pani riaditeľka školy v Barbastro prejavila záujem o spoluprácu s Prievidzou v rámci projektu Erasmus+.
Popoludní som mal možnosť zapojiť sa do vyučovania náboženstva a angličtiny opäť v škole Colegio Escuelas Pías a predstaviť tak Slovensko a prácu piaristov na Slovensku. Neskôr vo večerných hodinách ma pátri pozvali zúčastniť sa na ich univerzitnej pastorácii. Spoznal som mladých ľudí študujúcich na univerzitách Zaragozy a rozprávať sa s nimi na rôzne témy od štúdia až po politiku.
Byť v Zaragoze a nenavštíviť jeden z najslávnejších chrámov sveta Baziliku Panny Marie na Stĺpe (Catedral-Basílica de Nuestra Señora del Pilar) by bola škoda. A tak som v podvečer spolu s bratmi piaristami navštívil toto krásne miesto. Prehliadku večerného mesta sme zakončili spoločnou večerou v uliciach Zaragozy.
Návšteva piaristických škôl v španielskej Granade a Zaragoze bola pre mňa silnou skúsenosťou toho, ako sa charizma svätého Jozefa Kalazanského rozšírila a udomácnila v celom Španielsku. Naši spolubratia však neostávajú iba pri udržovaní tradície a minulosti. V dnešnej dobe hľadajú nové výrazové prostriedky Kalazanského charizmy. Aj preto piaristov vidieť pri práci s utečencami, pri zakladaní škôl na perifériách miest a taktiež v apoštoláte s univerzitnou mládežou. Všetko toto mi pomohlo pochopiť čím sú Zbožné školy – Escuelas Pías – v Španielsku.
(P. Matúš Palaj)
