Slovenský mládežnícky reprezentant Daniel Alexander Jenčko pôsobí v organizácii Malmö Redhawks v kategórii J20. Počas troch sezón sa zaradil medzi lídrov ofenzívy, keď v 50 zápasoch bodoval dvadsaťsedemkrát. Strelil 14 gólov a na ďalších 13 prihral.
Rodák a odchovanec Trebišova hral v organizácii Redhawks v kategórii J18, rovnako ako aj v Michalovciach v mládežníckych súťažiach.
Ako hodnotí svoje pôsobenie na severe Európy, prečo sa rozhodol hrať v Škandinávii a s ktorými tímami z NHL bol v kontakte sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.
Zažili ste úspešný vstup do sezóny, po štyroch zápasoch máte na konte sedem bodov za štyri góly a tri asistencie. Ako hodnotíte jej úvod?
Po individuálnej stránke ho hodnotím dobre, keďže som bodoval. Po tímovej stránke je to horšie. Mali sme smolu, lebo tri zápasy sme prehrali, avšak ideme ďalej a sme zvedaví, čo prinesú ďalšie zápasy.
V drese Malmö U20 pôsobíte tretiu sezónu. Obdržali ste pred ňou ponuky z iných líg?
Mal som pár ponúk z kanadských junioriek. S mojím agentom som uzavrel dohodu, že ak by som bol draftovaný do NHL, išiel by som hrať do zámoria. Keďže draft z mojej stránky nebol úspešný, rozhodol som sa ostať vo Švédsku. Už som si tu urobil meno a nechcel som zbytočne riskovať niečo naslepo v Kanade.
Aké sú výhody pôsobenia vo švédskej juniorke?
Hrá sa tu veľmi kvalitný hokej. Švédi korčuľujú celých 60 minút vo vysokom nasadení. S týmto som sa na Slovensku osobne nestretol, a tak som mal počas prvého roku problémy adoptovať sa na ich štýl hokeja. Zlepšil som sa určite v korčuľovaní, v hre bez puku a v bránení, keďže tu piati útočia a piati bránia.
V organizácii Redhawks pôsobíte ako siedmy Slovák. Pred vami v tomto klube hrali Martin Feherváry, Maxim Čajkovič či Matej Kašlík. Čo všetko ste vedeli o tíme, keď ste sem prestúpili? Rozprávali ste sa z niekým z nich, dali vám odporúčania?
Nevedel som v podstate nič. Prišiel som sem spolu s Alexom Čajkovičom. On mi porozprával veci ohľadom tímu, ktoré sa dozvedel od svojho staršieho brata Maxima a od ,,Fehyho“.
Prečo ste sa teda rozhodli hrať vo Švédsku a nie v Kanade?
Odmalička som inklinoval ku švédskemu hokeju. Žijem si svoj sen, lebo Švédsko je moja vysnívaná destinácia, kde som chcel hrať. Páči sa mi na severských krajinách ich štýl hokeja a to, že všetko vedia robiť s pukom v rýchlosti. Rozvoj ich hráčov je na vysokej úrovni. Trénujeme dvojfázovo a na ľade sme šesť až osemkrát do týždňa. Nemôžeme k tomu zabudnúť ešte aj posilňovňu. Myslím si, že Švédsko je pre mladého hráča najlepšia krajina na rozvoj.
Aké máte vyhliadky do budúcnosti? Aj keď je začiatok sezóny, rokovali ste s vaším súčasným zamestnávateľom o predĺžení zmluvy alebo ste v kontakte s inými klubmi?
Aj keď mi tento rok vyprší zmluva, nerokoval som s inými klubmi. Mám však niečo na stole, ale nič nie je dokončené. Po Vianociach budeme všetci múdrejší. Nateraz je všetko v nedohľadne.
Sú tie ponuky zo švédskej ligy?
Áno. V prvom rade asi radšej však budem rokovať s Malmö.
Draft do NHL nebol z vašej strany úspešný. S ktorými tímami ste boli v kontakte? Bola medzi nimi aj organizácia Edmonton Oilers, ktorej ste fanúšik?
Edmonton medzi nimi nebol. (Smiech). Boli to tímy Seattle Kraken a Philadelphia Flyers. Žiaľ, tento rok to nevyšlo.
Dali vám aj nejaké vyhliadky do budúcna? Prípadne náznaky, že by si vás mohli vybrať budúci rok?
S Philadelphiou to nebolo až tak vážne. So Seattle Kraken sme sa viac bavili, pretože s naším tímom spolupracuje ich skaut – Frans Nielsen. Pravidelne navštevuje naše zápasy a sleduje nás aj na tréningoch, čiže vie, kto akí sme. Všetko ale závisí od mojich výkonov a to si musím vydobyť sám.
(text: Mário Orság)
