Tréner HK Kúpele Bojnice Tomáš ,,Jerry“ Mažár a bývalý výborný pivot, len minulý rok premiérovo zasadol na lavičku hádzanárskeho celku z Hornej Nitry. Túto sezónu vedie Bojnice zatiaľ výborne, keďže sa nachádzajú na tretej priečke. V rozhovore sa dočítate, aký štýl hádzanej preferuje, ale aj to, či si plánuje obliecť bojnický dres, ale aj oveľa viac.
Aké boli vaše hádzanárske začiatky?
Moje hádzanárske začiatky boli presne také isté ako každého Bojničana. Navštevoval som Bojnickú základnú školu a takmer každý Bojničan v tých časoch pričuchol k hádzanej, a tak som ju vyskúšal aj ja a utkvela mi až doteraz, čiže moje začiatky sa spájajú s Bojnickou školou.
Kto bol váš vzor v hádzanej?
Mojím najväčším vzorom v hádzanej bol Christian Schwarzer – nemecký reprezentačný hráč hrajúci na pivote.
Ako by ste zložili ideálnu sedmičku za vašej aktívnej hráčskej kariéry?
Fuuuha, veľmi ťažká otázka, ale určite stredná spojka by bol Alexander Radčenko, ľavý krídelník Rado Antl, ľavá spojka Filip Jícha, pravé krídlo Lasse San Hansen, pivot Christian Schwarzer a brankár Niklas Landin.
Chceli by ste si ešte zahrať v súťažnom zápase?
Áno, chcel by som. Svoju kariéru plánujem ukončiť v Bojnickom drese, keďže ako tréner som už za Bojnice nastúpil, ale ako hráč extraligy ešte nie. V prvej lige áno, ale v extralige ešte nie, takže chcel by som ešte ukončiť kariéru v bojnickom drese v extralige. Možno nie nadlho, na pár minút, ale chcem v extralige ukončiť kariéru.
Ako ste už spomenuli, momentálne sa venujete trénovaniu. Máte aj v trénovaní vzor?
To je ťažké povedať. Od každého trénera, ktorý ma trénoval som si zobral to najlepšie, takže vyslovene vzor v trénovaní nemám.
Rovnako aj váš brat Samuel je hádzanársky tréner. Nepremýšľate nad vytvorením silnej trénerskej dvojice?
Momentálne to asi nie je hudba budúcnosti. Samo trénuje v Hlohovci, ale možno v budúcnosti raz budeme spolu trénovať.
Aký štýl hádzanej preferujete? Útočný? Obranný?
Každá hádzaná by mala mať dobrú obranu. Určite sa mi páči, keď padá viacej gólov, takže riskol by som to na úkor obrany, nech padá viac gólov, nech je behavá hádzaná, ktorá je teraz moderná.
Veľa tímov počas svojho vylúčenia stiahnu brankára na striedačku a hrajú v útoku s hráčom navyše. Prečo Bojnice nevyužívajú tento spôsob hry pri vlastnom oslabení?
(Smiech). Už sa ma to pýtali viacerí, ale my máme starších brankárov. Luděk Fabián a Martin Kamien sú trochu starší – nemyslím to v zlom, ale myslím si, že tento systém vyžaduje veľmi rýchlych a mladších brankárov, tak my od tohto upúšťame. Nebránim sa tomu do budúcna, že by sa to mohlo stať, ale poviem úprimne, že celkovo preferujem, že radšej nedostať gól ako ich dostať tri, takže asi zatiaľ takto.
Koľko času trávite prípravou na najbližší zápas?
Ono je to individuálne a záleží to aj od súpera. Niekedy stačí, keď si pozriem dva zápasy, takže dve-tri hodiny, niekedy je to hodina, keďže niektorých súperov už poznám lepšie a dokonalejšie, takže vždy to závisí od súpera, proti ktorému hráme.
Za nami je polovica sezóny. Ako hodnotíte základnú časť Nike Handball Extraligy?
My ju inak ako úspešne hodnotiť nemôžeme, keďže sme skončili na treťom mieste. Myslím si, že to dopadlo až nad očakávania, takže veľmi dobre.
Aké je to nastupovať na zápas z pozície favorita, tímu z tretieho miesta tabuľky?
Pocit je to dobrý, ale samozrejme aj zaväzujúci, keďže hráme s tabuľkovo nižšími súpermi, tak nás pasujú do role favorita a je to trošku zaväzujúce, lebo človek inak hrá, keď nemá čo stratiť a inak hrá, keď je v pozícii favorita, čo chce obhájiť, či na domácej a rovnako aj na súperovej palubovke chce získať body, čiže nejakým spôsobom je to zaväzujúce, ale je to aj príjemný pocit, že sme favoriti.
Čo pre vás, ako Bojničana, znamená, že Bojnice sú tak vysoko v tabuľke hneď za Považskou Bystricou a Tatranom Prešov, v ktorého drese ste získali najväčšie úspechy?
Pre mňa to znamená absolútne všetko. Som veľmi rád, že Bojnice sú opäť na extraligovej mape, čo je výborná vec. To, že sme takto vysoko, tak pre mňa je to asi naozaj najviac, čo sa týka hádzanej, lebo ako pre mňa Bojničana to znamená neskutočne veľa.
Ak túto sezónu získate medailu, čo to bude pre vás znamenať? Bude aj Kačena na storku?
(Smiech). Ako som spomínal, tak takéto reči o medaile krotím, ale ak medaila bude, tak si ani neviem predstaviť, čo by sa udialo v Bojniciach. Musíme počkať a uvidíme. Je to ešte ďaleko, sezóna je dlhá, je tam play-off, ktoré je veľmi zradné, štvrťfinále na dva víťazné zápasy. Radšej si počkajme, ale samozrejme by to bol obrovský úspech pre Bojnice a Kačena by určite bola.
Ktorý hráč z HK Kúpele Bojnice je najväčší ,,kľudas“ a naopak, kto je najimpulzívnejší?
Najimpulzívnejší je Juro Briatka a najväčší kľudas je Šimon Michniewicz.
Bojnice svoje domáce zápasy hrajú v športovej hale v Prievidzi. Kedy budú mať Bojnice svoju vlastnú športovú halu?
Dúfam, že v najbližšej budúcnosti. Aj teraz o sa o ňu pokúšame, ale najbližšia budúcnosť nám ukáže, či telocvičňa bude aktuálna v priebehu roka alebo roka a pol. Ja verím, že bude, lebo ju potrebujú, či hráči, či ostatné kluby. Takisto hlavne aj mladí žiaci na základnej škole, ktorí chcú trénovať, ale musia byť malej telocvični. Sme v 21. storočí a oni si zaslúžia trénovať v dôstojnejších podmienkach.
Čo by pritiahlo do hľadiska viac ľudí? Tombolu cez prestávku? Aktívnym komentovaním zápasu od stola zapisovateľov alebo hudbou počas time-outov?
Určite si želám, aby na zápasy chodilo čo najviac divákov. Hudba počas time-outov nie je zlý nápad, aktívne komentovanie asi je veľmi ideálne, ale tá hudba nie je zlá vec.
(Autor: Mário Orság, foto: HK Kúpele Bojnice, Fanúšik)
Tomáš ,,Jerry“ Mážár sa narodil 1.6.1980 v Bojniciach. S hádzanou začínal taktiež v Bojniciach, ale najvyššiu seniorskú extraligu okúsil ako sedemnásťročný v drese Považskej Bystrice. Neskôr pôsobil v hádzanárskych kluboch Topoľčany, Trnava, Prešov, Hlhovec a Šaľa. Ako talentovaný hráč sa dostal do Nemecka a Rakúska. Najväčšie úspechy dosiahol, s historicky najúspešnejším hádzanárskym klubom na Slovensku, s Tatranom Prešov. Majstrom Slovenskej republiky sa stal sedemkrát, víťazom spoločnej československej ligy dvakrát, víťazom Slovenského pohára sedemkrát a za najlepšieho pivota Slovenskej republiky bol vyhlásený šesťkrát. V rokoch 2005 až 2011 hrával pravidelne s Tatranom Prešov Ligu majstrov a Pohár EHF. Zúčastnil sa aj majstrovstiev Európy v Portugalsku. Absolvoval viac ako sedemdesiat reprezentačných štartov, kde hral aj so svojím mladším bratom Samuelom. Tomáš má dve deti, dcéru Ellu a syna Alexa.