V dňoch 15. 2. a 16. 2. absolvovali naši deviataci a ôsmaci zážitkové dejepisné workshopy, ktoré zrealizovalo občianske združenie Post Bellum. Hlavným poslaním workshopov bolo priblížiť deťom dobu, v ktorej žili ich rodičia, starí rodičia a prastarí rodičia, dobu, ktorá popierala ľudské a občianske práva, morálne hodnoty, deformovala charaktery ľudí.
Deviataci prežili počas workshopu s názvom Školská slávnosť 89/90 príbeh žiakov 8. ročníka ZŠ. Prostredníctvom hrania rolí si vyskúšali, čo prežívali žiaci v každodennom živote pred nežnou revolúciou, počas nej a tesne po nej. Pocítili, aké je to byť potrestaný za myšlienky, ktoré boli politicky neakceptovateľné.
Workshop, na ktorom sa zúčastnili ôsmaci, mal názov Deň, kedy sa mlčalo. Počas tvorivej dielne sa zoznámili s témou kolektivizácie a znárodňovania na slovenskom vidieku, v role obyvateľov dediny sa museli rozhodnúť, ako sa zachovajú, či pomôžu tým, ktorí sa museli vysťahovať.
Workshopy určite prispeli k rozvoju tolerancie a porozumenia, komunikačných zručností, kritického myslenia, sociálnej a emočnej inteligencie detí a boli deťmi veľmi pozitívne hodnotené.
Čo sa mi páčilo, čo oceňujem, čo som si uvedomil/-a?
Z vyjadrení deviatakov:
Páčilo sa mi, že som sa hravou formou naučila niečo nové. Uvedomila som si, aké ťažké to mali v období komunizmu ľudia, čo verili v Boha, a ako sa teraz máme dobre.
Oceňujem, že sme sa mohli vcítiť do postáv, zažiť si na vlastnej koži, ako to fungovalo za komunizmu v škole. Po takejto aktivite si to viem živo predstaviť.
Zabavil som sa a vyskúšal som si, aké to bolo v období komunizmu. Na niekoľko hodín som bol pionierom.
Uvedomila som si, aká bola doba, aké ťažké to ľudia museli mať. Boli prenasledovaní za vieru alebo za to, že sa nechceli podvoliť. Deti často trpeli za názory svojich rodičov.
Naša trieda sa na chvíľu ocitla v totalitnom režime. Za úplnú hlúposť som mohol dostať trojku zo správania alebo som sa nemusel dostať na strednú školu.
Z vyjadrení ôsmakov:
Páčilo sa mi, že sme hrali rodiny, ktoré v tej dobe naozaj žili. Oceňujem, že sa organizácia Post Bellum pokúša oboznámiť mladých v mojom veku s vtedajšími problémami, čo by mohlo pomôcť k tomu, aby sa to neopakovalo. Uvedomila som si, že v minulosti to ľudia nemali ľahké a že by sme si mali vážiť život, ktorý máme teraz.
Páčilo sa mi hranie rolí, uvedomil som si, aké tvrdé to bolo za komunizmu.
Keď ľudia nechceli odovzdať majetky, museli sa vysťahovať. Ja si to neviem predstaviť.
Uvedomil som si, aké to mali naši prarodičia ťažké, páčila sa mi hravá forma aktivít.
Dozvedela som sa veľa o komunizme, o tom, ako sa žilo nie tak dávno.
Páčilo sa mi, že sme mohli pracovať v skupinách a povedať svoj názor.
Bolo to super! Veľa som sa dozvedel. Oceňujem, že sme mohli niečo také zažiť.
(Mgr. Martina Grolmusová)