Aj napriek tomu, že Marek Hamšík sa narodil a vyrastal v Banskej Bystrici, nikdy nenastúpil za hlavný miestny klub FK Dukla Banská Bystrica. Ako dorastenec hrával za menej známe Jupie Podlavice. V roku 2002 podpísal zmluvu so Slovanom Bratislava. O svojej kariére vám však v exkluzívnom rozhovore pre našu školu viac porozpráva už on sám.
Ako ste sa dostali k futbalu a ako si spomínate na vaše futbalové začiatky?
K futbalu som inklinoval odmalička. Ledva som začal chodiť, stále som bol pri otcovi, ktorý bol aktívnym futbalistom. Počas jeho tréningu som sa hral s loptou. Keď to už bolo možné, prihlásil ma do prípravky Jupie.
Už ako pätnásťročný ste podpísali zmluvu so Slovanom Bratislava. Čo to pre vás znamenalo?
Pôvodne som mal ísť do Sparty Praha, no mojim rodičom sa nepodarilo vybaviť si pracovné povolenie. Nakoniec som v lete 2002 prestúpil do bratislavského Slovana. Tam stačilo, aby tatko zaplatil prestupovú čiastku 125-tisíc slovenských korún, a nemusel meniť zamestnanie. Rodičia si požičali od dvoch známych, rodičov a predali aj vlastné auto… Vďaka tomu som sa dostal do najslávnejšieho a najväčšieho slovenského klubu, v ktorom som sa mohol posúvať vo svojej kariére.
Na Tehelnom poli to boli krásne roky. Stali sme sa majstrami Slovenska v kategórii mladších a starších dorastencov. Navyše v šestnástich rokoch som mal premiéru aj v A-tíme.
Do talianskeho Neapolu ste prišli z Brescie. Vtedajší prezident klubu o vás povedal, že ste „veľkým talentom do budúcnosti“ – a to sa aj potvrdilo. Ako hodnotíte pôsobenie v SSC Neapol, kde ste už počas hrania boli legendou?
Keď som v 19-tich prestúpil do Neapolu, ani mi nenapadlo, že tam vydržím tak dlho; že dvanásť rokov budem súčasťou skvelého klubu, skvelého prostredia. Som veľmi šťastný, že som mohol pod Vezuvom pôsobiť. Neapol je mojím druhým domovom. V drese SSC som prekonal všetky osobné rekordy klubu. Mrzí ma však to, že sme s Neapolom nezískali taliansky titul. Ten by som vymenil za všetky osobné rekordy.
Počas zimného prestupového obdobia v sezóne 2007/2008 mali o vás záujem veľkokluby ako Atletico Madrid či FC Chelsea London. Prečo ste aj naďalej zostali v Neapole?
Počas tých 12 rokov v Neapole sa v médiách pravidelne objavovali správy o záujme klubov o moju osobu. Veľmi často to boli iba novinárske špekulácie a šumy. Samozrejme, boli aj konkrétne ponuky, napríklad AC Miláno, Juventus, no neapolské srdce je obrovské.
Vo februári 2019 ste prestúpili do čínskeho Dalian Yifang. Čím sa líši ázijský futbal od európskeho?
Nedá sa to porovnať. Hralo sa tam úplne ináč. Počas zápasov a aj tréningov tam bolo veľmi veľa osobných súbojov, v ktorých sa iskrilo. A poriadne. V klube sme mali najprv kórejského kouča. No nebolo to ono. Potom prišiel Rafael Benítez, tréner svetového formátu. Naša hra dostala tvár, pod jeho vedením sa mi hralo oveľa lepšie.
Po dvadsiatich zápasoch v tureckej lige sa váš Trabzonspor nachádza na prvom mieste. Ako ste spokojný s doterajším priebehom sezóny?
Samozrejme, môžeme byť spokojní. Darilo sa nám v zápasoch, v prvej polovici sme prehrali iba raz. Dali sme najviac, inkasovali sme najmenej gólov. Sme na prvej priečke, máme slušný náskok pred ostatnými tímami. Osobne som veľmi rád, že pravidelne nastupujem, väčšinou absolvujem celé zápasy. Akurát ma mrzí, že som zahodil zopár šancí, z ktorých som mohol dať góly.
Váš bývalý reprezentačný kolega Martin Škrteľ taktiež pôsobil v Süper Lige. Mali ste od neho nejaké informácie o tureckej súťaži?
Po ponuke od Trabzonsporu som telefonoval so Škrťom. Hovoril mi o najvyššej tureckej súťaži veľa pozitívnych vecí a odporúčal mi ju. Navyše poznal aj môjho súčasného trénera v Trabzone pána Avčiho.
Počas svojej kariéry hrávate na pozícii stredopoliara. Hrá sa vám lepšie na pozícii ofenzívneho alebo defenzívneho stredopoliara?
Hrám tam, kam ma postaví tréner. Preto som vo svojej kariére vystriedal viacero pozícií. Ale aby som vám konkrétne odpovedal na otázku, radšej hrám ofenzívneho stredopoliara. Veľmi rád rozdávam kľúčové prihrávky svojim spoluhráčom.
Už dlhé roky ste základným kameňom reprezentácie. Za Slovensko ste odohrali 135 zápasov, v ktorých ste strelili 26 gólov. Ktorý gól sa vám najviac vryl do pamäti?
Ani neviem… Dal som veľa gólov – a aj krásnych. Či už v reprezentácii, ale aj v Neapole som viackrát trafil nádherne. Je ťažké vybrať si ten naj–naj!
Ľudia si vás spájajú s vaším tradičným účesom. Pri akej príležitosti vznikol?
Moje vlasy mi vždy stáli všelijako a asi v šestnástich som sa rozhodol, že si ich budem česať takto. Dnes je to už moja značka. Ani si neviem predstaviť, ako by som vyzeral bez neho. Dávam si gél na vlasy a vydrží mi to celý deň.
Čo by ste študentom našej školy popriali do nového roku?
Hlavne veľa zdravia, radosti a úspechu v štúdiu. Choďte za svojimi snami. A fandite našej reprezentácii, respektíve všetkým slovenským športovcom.
Ďakujem za rozhovor!
Mário Orság (sexta)
Foto: SSC Neapol, SFZ, Trabzonspor
Kapitán slovenskej futbalovej reprezentácie Marek Hamšík sa narodil v roku 1987 v Banskej Bystrici. Ako 16-ročný prestúpil do najväčšieho, najúspešnejšieho a najlepšieho klubu na Slovensku ŠK Slovan Bratislava, kde si ho všimli agenti z Talianska. Tri sezóny pokračoval v Brescii. Svojím (nielen) talentom zaujal jeden z najlepších tímov v Serii A, a to konkrétne SSC Neapol, do ktorého prichádzal ako „mladé ucho“, ale po dvanástich sezónach strávených pod Vezuvom odchádzal ako legenda do čínskeho Dalian Yifang. Okúsil aj škandinávsky futbal vo Švédsku, kde jeho jediný gól, ktorý strelil, bol vyhlásený za gól sezóny. Zo severu Európy sa presunul do tepla, do tureckej Sűper Lig, kde oblieka dres lídra tabuľky Trabzonsporu. V roku 2014 sa oženil a s manželkou Martinou má tri deti, dcéru Mellisu a synov Christiana a Lucasa.
