Čo sa dá vymyslieť na hodine literatúry v piatok piatu hodinu a ešte po telesnej ? Napríklad vytvoriť svoje vlastné texty, modernejšie ako tie v učebnici literatúry. Aj keď tradičnými literárnymi žánrami sa študenti kvarty inšpirovali.
CINQUAIN je päťveršová báseň.
Prvý verš tvorí podstatné meno.
Druhý sú dve prídavné mená, ktoré 1. verš rozvíjajú.
Tretí verš dynamizuje celú báseň, sú to tri slovesá.
Štvrtý verš vyjadruje postoj autora k téme, skladá sa zo štyroch slov.
Piaty verš obsahuje opäť podstatné meno, ktoré súvisí s 1. veršom a je pointou celej básne.
Detstvo
hravé, slobodné
plakať, objavovať, smiať sa
radosť z nového života
začiatok
Kachlička
lesklá, hranatá
kúpiš, nalepíš, rozbiješ
radšej si kúpim tapetu
obkladačka
Mladosť
zložitá, zábavná
rásť, zabávať sa, učiť sa
užívať si svoju mladosť
tínedžerstvo
Roman
hyperaktívny, spomalený
neprihráš, hodíš, netrafíš
aj tak nás zachrániš
kráľ
Staroba
pomalá, bolestivá
ideš, spadneš, umrieš
mňa veľmi bolia kríže
dôchodok
ÓDA je oslavná pieseň alebo rozsiahla lyrická báseň, ktorá vyniká nadnesenosťou a pátosom. Oslavným spôsobom sa vyjadruje o nejakej téme (radosť, mladosť, sloboda, príroda, národ alebo nejaká významná osoba).
ÓDA NA BELGICKO
Ó, Belgicko, ty náš úžasný tím.
Tí strašní Taliani, pomstime sa im.
Na krvavom trávniku začalo sa hrať,
titul nám Taliani musia len odovzdať.
Možnosť nemajú inú,
lebo inak zhynú.
Talianom po tvári
už len slzy tečú,
belgickí stopéri
tortu veľkú pečú.
ÓDA NA PIŠTU
Ó, Pišta, vždy duchom neprítomný,
svetom zranený, školou zradený,
hlásiš sa len, keď chceš ísť na toalety,
doma hrávaš kompety.
Úlohy cez prestávky robíš,
doma nikdy nespíš.
Vrelé slzy roníš
a v škole sa len nudíš.
Na hlave blond máš
a na telesnej vyvádzaš.
Ách, ty, Pišta, Martinom týraný,
sám ísť na stolný odhodlaný,
keď zazvoní ideš o víťazný,
lež učiteľkou vyvolaný.
NA PODLAHU
Ó, podlaha, to linoleum sladké.
Ty, čo ma nesieš k mojej matke.
Až do môjho rodného domu,
kde si vyrobená z odpíleného stromu.
Ty na chrbte našu ťarchu nosíš,
istotou mi srdce zaplavíš,
lebo viem,
že na tebe sa nezabijem.
Vo dne, v noci po tebe chodím,
nohu si nezlomím.
Musíš byť protišmyková dlažba,
inak je to samovražda.
Ó, podlaha, moja drahá,
prečo sme z teba spravili vraha?
Veď bezpečie sa v tebe skrýva,
kým ťa nikto neumýva.
(autori : žiaci kvarty, spracovala Mgr. Sekrenešová)