„Pravda nemôže byť nízka, pretože nie je nič, čo by pravdu prevyšovalo.“ Tieto slová môžeme čítať v úvode knihy „Dějiny Ruska 20. století“. Načrtávajú zámery diela, ktoré vám chcem predstaviť. Ak si na recenziu nájdete chvíľu času, dozviete sa určite zaujímavé fakty.
S dielom som sa zoznámil pred pár mesiacmi. Jeho čítanie bolo podnetné vo viacerých aspektoch, ktoré budú spomenuté. „Dějiny Ruska 20. století“ sú dielom kolektívu historikov pod vedením Andreja Zubova. Majú dve časti : 1. časť sa zaoberá obdobím rokov 1894 až 1939, 2. časť obdobím rokov 1939 až 2007.
Hoci prvé české vydanie vyšlo už roku 2014, na slovenskom trhu sa objavili neskoršie, stále nie sú veľmi známe, hoci sú úspešné. Dotlače kníh boli realizované napr. v rokoch 2015, 2017, realizujú sa tiež v roku 2021. Ako bolo napísané – sú dostupné v českom preklade, čo pre slovenského čitateľa nie je problém. O Rusku sa debatuje aj v súčasnosti. V politike, spoločnosti, medzi občanmi. Samozrejme sa o jeho dejinách učíme v škole, niektorí študenti piaristického gymnázia sa učia ruštinu.
Dejiny i prítomnosť Ruska sú komplikované a v ľuďoch pretrvávajú predstavy osvojené napr. zo školských čias. Tí starší si určite spomenú na obdobie pred rokom 1989, kedy sa všetko ruské vyzdvihovalo. Po roku 1989 sa zas všetko ruské zatracovalo. Rozšírenou predstavou mnohých je tiež, že Rusko bolo a je zaostalé. Všetky spomenuté skutočnosti sú do istej miery nepravdivé. Aký je pravdivý obraz Ruska ? Autori „Dějin Ruska 20. století“ chcú jeho dejiny podať bez príkras a zatajovania nepríjemnej pravdy. Kto pozná ruské dejiny, tak vie, že falšovanie faktov sa využívalo často. Veď z Ruska pochádza aj frazeologizmus „stavať Potemkinove dediny“. Zubov je jeden z mála ruských autorov, ktorý sa nebojí povedať nepríjemnú pravdu. Navyše na knihách možno oceniť to, že nie sú len suchým výpočtom faktov. Autori sa snažia udalosti hodnotiť z mravného i kresťanského hľadiska. Práve to kresťanské hľadisko je zaujímavé a knihy odlišuje od iných podobných prác. V úvode vedúci autorského kolektívu píše slová : „ Krajne tragickým bolo pre národy Ruska 20. storočie. V dvadsiatom storočí sa Rusko roztrieštilo a jeho úlomky sa nespojili dodnes. V občianskej vojne v rokoch 1917-1922 sa bili bratia navzájom. Potom časť Ruska, v mnohých odhadoch tá lepšia, zodpovedná, kultúrna odišla či bola vyhnaná za hranice. A vznikli tak Ruská dve : jedno zahraničné, druhé domáce.“
Rusko naozaj zažilo v 20. storočí veľa katastrof : dve svetové vojny, revolúcie, dva hladomory, občiansku vojnu, komunistickú diktatúru.
Práve spomenutá tragickosť je jedným zo znakov, ktorý autori rozoberajú. Kto mohol za ten vývoj ? Táto a iné otázky sa rozoberajú v kapitolách práce. Skúmajú rôzne oblasti spoločnosti, rôzne skupiny. Len námatkovo názvy niektorých kapitol : Panovník Mikuláš II., Šľachta, Ruská inteligencia, Ruská cirkev, Rozvoj priemyslu a miest, Mravný stav spoločnosti a cirkev v období prvej ruskej revolúcie, Ukrajinský nacionalizmus, Bola 1. svetová vojna nevyhnutná ?, Ciele boľševikov : Svetová revolúcia a vzbura proti Bohu, Boj proti náboženstvu, Josif Stalin, Represie proti národom Ruska, Ruská cirkev mimo hranice komunistického tábora, Ruská cirkev za Chruščova, Závody v raketovom zbrojení a vstup do vesmíru, Šport v 50.-80. rokoch, Ruská príroda – jej ochrana a skaza v 50.-80. rokoch , Človek v postkomunistickom Rusku – morálny a duševný stav …
Knihy prinášajú sumu poznatkov, ale aj príbehy na zamyslenie, dokonca úsmevné anekdoty. Zaujímavé sú napr. dopisy robotníkov vodcom komunistického Ruska, kde sa sťažujú na životné podmienky. Spomeňme niektoré drobnosti, zvláštnosti, minipríbehy, fakty, ktoré tiež v dieloch Dejín Ruska nájdeme :
– Posledný cár Mikuláš II. si s manželkou písal listy väčšinou po anglicky. ( nie rusky)
– Matka diktátora Stalina sa dožila vysokého veku. V 30. rokoch, počas návštevy syna, sa ho spýtala : „Josif – a čo teraz vlastne robíš ?“… „Som generálny tajomník strany boľševikov“… – odpovedal Stalin. … „A to je čo za hodnosť ?“ … Stalin odpovedal : „Ako by som ti to vysvetlil… Pamätáš sa na cára. Ja som teraz niečo ako ruský cár.“ … Matka na to odvetila : „Ach, synu, keby si sa radšej stal tým kňazom.“ … (Stalin v mladosti študoval v kňazskom seminári.)
– Rusko bolo prvou krajinou, ktorá v 1. svetovej vojne vyrobila viacmotorový bombardér (lietadlo). Nazýval sa Ilja Muromec a konštruktérom bol Igor Sikorskij.
– V sovietskom Rusku boli pre roľníkov na dedinách zavedené dôchodky až v roku 1964 a predstavovali len asi 30 % dôchodkových príjmov, ktoré dostávali dôchodcovia v mestách (16-20 rubľov).
– V dĺžke železničných tratí bolo Rusko v roku 1913 na 2. mieste na svete. (za USA)
– V roku 1913 bolo Rusko najväčším vývozcom obilnín na svete, na druhej strane v tomto období bolo v európskej časti Ruska len 4,7 % dláždených ciest a na Sibíri neboli dláždené cesty vôbec.
– „Kedy toto všetko skončí ? Po štyridsiatich rokoch komunistickej moci pijeme nesladený čaj. Človek by až plakal, keď si uvedomí, že naši otcovia dali za revolúciu život.“ ( z dopisu jedného občana politickému vedeniu štátu, kde píše o životných podmienkach ľudí, rok 1957)
– Počas vojenskej prehliadky na Červenom námestí nastúpili za tankami a raketami na plochu muži v oblekoch a s aktovkami. … „ A toto je kto ?“ – pýta sa šéf komunistickej strany. … „ To sú pracovníci štátneho plánovacieho úradu, majú obrovskú ničivú silu.“ … znela odpoveď (dobová anekdota, ktorou Rusi reagovali na neúspechy plánovaného hospodárstva)
Veľmi vhodne sú do textu kapitol zapracované úvahy, hodnotenia k danej téme, ktoré majú označenia ako : „názor odborníka“, „svedectvo súčasníka“, „názor mysliteľa“. Niekoľkokrát sú citované aj texty Biblie, napr. pri mravnom hodnotení udalostí, cituje sa z dobových básní, poviedok.
Hodnotné sú príbehy „neznámych hrdinov“, ľudí, ktorí mali odvahu postaviť sa diktatúre komunistickej moci. Týchto príbehov je tam veľa a ich aktéri za svoje presvedčenie trpeli. Boli to napr. obyčajní vojaci, ktorých mravné presvedčenie im nedovolilo strieľať do občanov Berlína pri nepokojoch roku 1953. (boli popravení) Bolo to napr. „sedem statočných“ Rusov, ktorí v auguste 1968 prišli na Červené námestie protestovať proti okupácii Československa sovietskou armádou. ( boli väznení v psychiatrických ústavoch alebo vyhnaní z krajiny) Zubov ako historik je naladený antikomunisticky, ale nie je to fanatická nenávisť. Je to rozumný výpočet faktov, ktorého záverom je, že komunizmus bol nenávistnou ideológiou, ktorá priniesla do sveta veľa zla. Po prečítaní knihy každý kriticky uvažujúci človek nemôže komunizmus obhajovať, pretože jeho zločiny boli veľké. Aj zločiny proti cirkvám a náboženstvu, ktoré sú spomenuté vo viacerých kapitolách. Komunistické vedenie však nemalo problém brutálne zasiahnuť aj voči robotníkom, v mene ktorých oficiálne vládlo. Vo svete je napríklad neznáma vzbura robotníkov v Novočerkassku roku 1962, ktorá vypukla kvôli zlým životným podmienkam. Pri jej potlačení zahynulo 24 ľudí, zranené boli aj deti a 7 robotníkov bolo popravených.
Knihy sú vhodným zdrojom informácií pre vysokoškolských študentov humanitných smerov, pre pedagógov humanitných predmetov a samozrejme pre všetkých záujemcov o históriu. Obsahové súvislosti a hodnotové posolstvo však dokážu pochopiť i rozhľadení stredoškoláci (17, 18-roční). Je dostupná v dobrých „kamenných“ kníhkupectvách i na internetových kníhkupectvách.
Na stránkach internetových kníhkupectiev môžete nájsť krátke postrehy čitateľov oboch kníh. Tie pozitívne hodnotenia spomínať nebudem, skúsim sa vyjadriť k postrehom negatívneho rázu. Napríklad – „ kniha trochu nábožensky pojatá“. Tento čitateľ vníma mravný a náboženský aspekt negatívne, vychádza asi z vlastného presvedčenia. Myslím, že toto je v dnešnej dobe relativizácie hodnôt skôr pozitívum. Ďalšia : „Udalosti sú podávané čiernobielo, vyzdvihuje sa vláda posledného cára a cirkev, polopravdy.“ Nemám podobný pocit ako tento čitateľ. Naopak, autori kritizujú aj cárov za ich krutosť, útlak národov, nemravný život. Napríklad toho posledného aj za antisemitizmus. (odmietol zrovnoprávniť Židov) Kritizujú náboženských predstaviteľov, ktorí sa spreneverili svojmu poslaniu, spolupracovali s politickou mocou či klamali.
Hodnotenia čitateľov sú subjektívne, autorom však nemožno vyčítať absenciu faktov, ktoré sú podložené dôkazmi. Každý si musí urobiť o diele vlastný názor.
Ešte dve skutočnosti o knihách : rozsah a cena. Pokiaľ nemáte radi „hrubé knihy“, čiže množstvo strán – pozor ! Prvý diel má 930 strán, 2. diel má 751 strán. Čítanie týchto kníh však nie je šprint na 100 metrov, môžu byť napr. spoločníkmi na dlhé zimné večery. Je to pútavé čítanie, kde si možno vyberať kapitoly, ktoré vás zaujmú. Cena prvého dielu je cca. 38 – 40 eur, cena 2. dielu cca. 36 eur. (mierne sa líši podľa kníhkupectva, kde kupujete) Iste, nie sú to nízke ceny, ale kvalitné veci nebývajú lacné. Knihy sú vhodným darčekom, investíciou do vzdelania či obohatenia vlastného ducha.
……………………………………………………………………..
Zubov, Andrej (ed.) : Dějiny Ruska 20. století – díl I; vydavateľstvo Argo, 2017. ISBN 978-80-257-0921-4
Zubov, Andrej (ed.) : Dějiny Ruska 20. století – díl II; vydavateľstvo Argo, 2015. ISBN 978-80-257-0964-1
(autor : Mgr. Juraj Bačišin)