Benedetta Porro prijala ráno 23. januára 1964 sväté prijímanie a posledné chvíle pozemského života strávila s ošetrovateľkou Emiliou a svojou mamou. „Mama, pamätáš sa na legendu?“ – spýtala sa jeden moment Benedetta. Mala na mysli legendu o žobrákovi a kráľovi, ktorá sa jej tak páčila.
… „Bol raz jeden žobrák. Celý deň chodil od dverí k dverám a naťahoval ruku pre almužnu. Prešiel už celú dedinu, keď uvidel v diaľke nádherný koč. Kto to asi bude? – pomyslel si. Možno kráľ všetkých kráľov, dobrý a štedrý muž. Konečne sa moje smutné dni skončili. Bude mi stačiť, aby som tu zostal, čakal a kráľ ma bohato obdaruje. Koč zastal vedľa neho. Aké vzrušenie, nikdy som nič podobné nezažil – pomyslel si žobrák. Kráľ ho uvidel a vyšiel z koča. Podal mu ruku a spýtal sa : Čo mi dáš ?… Žobrák, prekvapený otázkou, otvoril svoj batoh a pomaly vytiahol zrnko pšenice, ktoré dal kráľovi. Koč odišiel. Na konci dňa žobrák ešte raz otvoril batoh a spomedzi biednych vecí vypadlo zrnko zlata. Žobrák zaplakal, lebo nedal kráľovi to najcennejšie, čo vlastnil.“
Táto orientálna legenda vyzdvihuje hodnotu „dávania“. Dávať je viac ako brať. Benedetta cítila, že my ľudia sme ako ten žobrák a Boh je kráľom. Dať zlaté zrnko znamená dať mu seba, hoci mu často dávame len „odrobiny pšenice“. V duchovnom živote premrháme príležitosti, strácame čas malichernosťami. Čakáme, čo nám dá Boh. Alebo sa o neho nezaujímame. A to sme možno zdraví a plní sily. Benedetta bola čoraz „chudobnejšia“ kvôli zdravotnému postihnutiu, napriek tomu chcela z toho mála dať Bohu najviac. Aj tu sa prejavovala spomenutá pokora. Poslednou prosbou smerom k mame bolo, aby jej ešte prečítala záverečnú stránku z Príbehu mojej duše, rozprávania sv. Terézie z Lisieux.
Benedetta zomrela v dome svojich rodičov v Sirmione. Bol 23. január 1964. Mala 27 rokov. Posledné slovo, ktoré vyslovila bolo : „Ďakujem.“ V deň jej odchodu z tohto sveta – uprostred zimy – vykvitla na ich záhrade biela ruža, ktorú videla vo svojom sne tri mesiace predtým. (o sne povedala priateľke, preto to vieme)
V roku 1969 boli jej ostatky prenesené z cintorína do kostola sv. Ondreja. Proces získania podkladov pre blahorečenie započal na úrovni diecézy v roku 1976, trval do roku 1981, kedy boli podklady poslané do Ríma. V roku 1993 vydala cirkev rozhodnutie o pridelení titulu Ctihodný (Venerabilis), ktorý je akýmsi predstupňom pred vyhlásením za blahoslaveného. Blahorečená bola počas pontifikátu pápeža Františka, 14. septembra 2019, v katedrále mesta Forli. Obrad viedol prefekt Kongregácie pre kauzy svätých, kardinál Angelo Becciu. Liturgická spomienka blahoslavenej Benedetty Bianchi Porro je 23. januára.
Benedetta je inšpiráciou pre všetkých chorých, napríklad mladých, ktorých trápia zdravotné problémy. Pre zdravotne postihnutých, ošetrovateľov, lekárov, odborníkov starajúcich sa o chorých v hospicoch. Je inšpiráciou pre kresťanských laikov ako žiť v problémoch dnešného sveta. Svojím pokojom inšpiruje aj časoch epidémií, kedy strach o život, neistota a katastrofické scenáre v médiách pôsobia ľuďom stres. Preukázala vnútornú silu, odvahu, vieru. (väčšiu ako politici, celebrity, ktorí často životy končia v zúfalstve !) Ukázala, že v živote sa treba vedieť tešiť aj z maličkostí. Pomôcť každému, čo i len dobrým slovom. Budovať priateľstvá, aj keď sú v živote ťažké situácie. Zušľachťovať svoj intelekt štúdiom. Dôverovať Bohu.
2. apríla roku 2019 sa konala kanonická obhliadka ostatkov a telo Benedetty bolo nájdené neporušené (55 rokov po smrti).
Modlitba o vypočutie prosby na príhovor blahoslavenej Benedetty Bianchi Porro : „Otče náš, ďakujeme, že si nám daroval drahú sestru Benedettu. Radosťami a bolesťami, ktoré vyplnili jej krátky pozemský život si ju utvoril ako živý obraz svojho Syna. S Benedettou po našom boku Ťa prosíme, Otče, aby sme sa mohli cítiť bližšie k Tebe a druhým v láske, bolesti a nádeji. Nech nás jej svedectvo o záchrannej sile kríža naučí, že bolesť je milosťou a Tvoja vôľa radosťou. Udeľ svetlo Ducha cirkvi, aby mohla rozpoznať Benedettu medzi svedkami Tvojej lásky. Nech táto milosť ( tu je vyslovená osobná prosba), o ktorú prosím na jej príhovor, môže prispieť k oslave tvojej služobnice Benedetty.“
Citáty z listov a myšlienok Benedetty Porro : „Pane, si láska pre všetkých ľudí a pravda. Modlitba má očisťujúcu hodnotu, je to kotva vo vlnách a dúha po búrke. Viera je vrchol, ktorý dominuje všetkému. Pokora je najskrytejšou z cností, matkou všetkej pokory je Mária. Veľký Bože, koľko zázrakov si stvoril na zemi. Božia láska všetko uľahčuje. Kristus dáva lásku len z bolesti. Božia ruka je náš štít. Boh je Bohom mieru. Svätý ruženec je najbezpečnejší prístav. … Cnosť sa v bolestiach zdokonaľuje. Odpustenie je najvznešenejší boží dar, z lásky k nemu musíme odpustiť aj tým, ktorí nám ubližujú. Božia láska všetko posväcuje. Láska prekonáva všetky prekážky. Bez Ježiša je len tma. Mier je Boh v srdci. Boh je svetlo, ktoré rozpúšťa všetku temnotu. Skutočná múdrosť je cestou k Bohu. Stvorenie je božská kniha. Boh je trpezlivý, čaká na nás celý život. Trpezlivosť je zbraň, ktorou Kristus porazil temnotu.“
Roku 1963 poslal mladý muž Natalino, ktorý mal veľké osobné problémy, Benedette list. Časť odpovede Benedetty : „ …Najprv v kresle, teraz v posteli, ktorá je mojím domovom som našla múdrosť, ktorá je väčšia než tá ľudská. Objavila som, že Boh existuje a je láska, vernosť, radosť, istota až do skončenia čias. Čoskoro nebudem viac ako meno, ale môj duch bude žiť tu medzi blízkymi, medzi tými, ktorí trpia a ani ja nebudem trpieť nadarmo. Ani ty, Natalino, nie si sám. Nasleduj pokojne cestu času a dostaneš svetlo a pravdu. Je to cesta, na ktorej spravodlivosť skutočne existuje, ktorá nie je cestou ľudí, je to spravodlivosť, ktorú môže dať len Boh. Moje dni nie sú ľahké, sú tvrdé, ale pekné, pretože je so mnou Ježiš. Je s mojím utrpením a dáva mi pokoj v samote a svetlo v tme. … Natalino, život je krátky a rýchlo plynie. Všetko je ako krátka cesta, nebezpečná pre tých, ktorí chcú žiť divoko, ale bezpečná pre tých, ktorí spolupracujú s Bohom, aby sa dostali do svojej nebeskej vlasti. Objímam Ťa. Tvoja sestra v Kristovi. … Benedetta“ …
„Otče, ktorý nás miluješ viac než my seba, ty vieš koľko a ako často schybíme. Otče, ktorý si milosrdenstvo a vieš ako žať dobro aj z nášho zla, Tvoja láska robí plodným každý kvet. Nauč nás nachádzať Ťa v druhých, lebo blížny je Kristus. Jedného dňa pochopíme dôvod každej veci, teraz sa však odovzdávame do Tvojej vernej lásky, Otče – ako pútnici kráčajúci v modlitbe.“
„Myslím na to, aký úžasný je život aj v jeho najstrašnejších aspektoch a moja duša je za to plná vďačnosti a lásky k Bohu.“
„Milujte život, lebo aj ja som sa tešila z toho, čo mi Boh dal.“
(autor : Mgr. Juraj Bačišin)
inšpiráciou a zdrojmi informácií boli :
http://www.franoi.net/santi/pensieribenedetta.htm
http://webcatolicodejavier.org/biografiabenedetta.html
https://www.facebook.com/Mujeres-ejemplares-para-la-humanidad-118536058282862