Deti z 5. A zažili netradičnú hodinu náboženstva. Svoje zážitky z misijnej cesty v Afrike im prišla porozprávať p. uč. Gondová, ktorá bola počas prázdnin v Tanzánii ako dobrovoľníčka pomáhať vzdelávať a starať sa o deti v chudobnej časti tohto kontinentu. Rozprávanie popretkávané smutnými, ale aj veselými zážitkami a zaujímavými fotkami, deti veľmi zaujalo. Veď čítajte:
Jakub S. :
Zaujalo ma, že pani učiteľka bola pomáhať deťom v Afrike. Uvedomil som si, aký ťažký život majú deti v tejto krajine a preto je potrebné, aby sa im pomáhalo. Deti si tam každý deň perú svoje školské uniformy a pracujú. Prekvapilo ma, že v 21. storočí nemajú všade asfaltové cesty, ktoré berieme v Európe ako samozrejmosť.
Anetka:
Mňa zaujalo, že deti v Tanzánii musia vstávať o piatej ráno a idú do školy už o šiestej. Zaujalo ma aj to, že tam deti od 5 rokoch pracujú. Majú tam namiesto okien mriežky a závesy.
Jakub D. :
Zaujalo ma, že kňaz kvôli veľkým vzdialenostiam a cestovaniu niekedy nemôže prísť do kostola slúžiť sv. omšu. Dozvedel som sa, že tam omše bývajú dlhé aj 3 hodiny. Majú tam väčšinou iba skromné kostoly.
Tomáš:
Najviac ma asi zaujalo, že keď je tam 20 stupňov tak majú na sebe bundy, lebo im je zima. Tiež ma zaujalo že dokážu žiť v chudobe. Zaujalo ma aj kino z plechoviek a televízor namiesto premietacieho plátna. Je zaujímavé, že cez cestu vybehne namiesto srnky opica.
(Mgr. Monika Píšová)
