Milí rodičia, žiaci. Naša škola Vás v rámci prevencie šikanovania vyzýva k spolupráci. Ak by ste boli svedkami takéhoto správania, nebuďte ľahostajní. Prostriedkom šikanovania môže byť opakované násilie, ponižovanie, urážky, posmievanie, ale aj niečo menej nápadné ako napríklad ignorovanie, ohováranie alebo schválnosti. Pravidelné šikanovanie je nebezpečný sociálno – patologický jav, pri ktorom je obmedzovaná osobná sloboda rozhodovania, je ponižovaná ľudská dôstojnosť a česť.
Možnosti oznamovania správania s náznakmi takéhoto nevhodného správania v školskom prostredí (fyzické, psychické útoky, šikana cez sociálne siete…) na našej škole:
- školský mail : skola@piaristi-pd.sk
- telefón : +421 46/ 542997
- poštový kontakt (aj anonymne) PSŠFH, ul. A.Hlinku 44, Prievidza 97101
- kontaktný formulár na webe školy (úvodná stránka: Napíšte nám…..)
- cez edupage
- osobne, osobe, ktorej dôverujete (vyučujúci, páter, p. vychovávateľka …)
- schránka na podnety na vrátnici školy (aj anonymne)
- zriaďovateľ školy: Rehoľa piaristov na Slovensku, Piaristická 8, Nitra 949 01
Dôležité linky, na ktorých môžete nájsť potrebné informácie nielen o nežiaducom správaní, ale aj ohľadne prevencie takéhoto správania v školskom a mimoškolskom prostredí:
Centrálny informačný portál rezortu školstva :
https://www.iedu.sk/poradenstvo/Stranky/default.aspx
Prevencia drogovej a inej závislosti:
http://www.infodrogy.sk/index.cfm?module=default&page=Portal&ColorID=2
https://www.iedu.sk/poradenstvo/prevencia/Stranky/Drogyain%C3%A9z%C3%A1vislosti.aspx
Šikanovanie a kyberšikanovanie v školskom prostredí:
https://www.iedu.sk/poradenstvo/prevencia/Stranky/default.aspx
http://www.prevenciasikanovania.sk/?mod=pedagogovia–teoria-sk–zastavme-sikanovanie-v-skolach
http://www.prevenciasikanovania.sk/?mod=odbornici–teoria-sk-sk–sikanovanie-a-kybersikanovanie-
Elektronická komunikácia, deti a internet:
https://www.iedu.sk/poradenstvo/prevencia/Stranky/Elektronick%C3%A1komunik%C3%A1cia.aspx
Pre rodičov:
Deti trávia na internete veľa času. Kedy už ide o závislosť?
PhDr. Jarmila Tomková, Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie
Internet sa stal neoddeliteľnou súčasťou života detí a dospievajúcich. Z výskumu, ktorý realizoval tím pracovníkov VÚDPaP (Tomková, Varholíková, Szamaranská) v r. 2012, vyplýva, že na Slovensku 97,4% detí vo veku 11-18 rokov využíva internet denne, priemerne 110 minút počas školských dní a 2,5 hodiny počas voľných dní. Zvyšujúci sa čas, ktorý trávia deti a dospievajúci online, núka otázku, či majú používanie internetu “pod kontrolou”, či sa im nevymyká z rúk. Je to otázka, krorá napadla nejednému rodičovi, ktorý má v pamäti úplne iný koncept detstva „zo svojich čias“. Často sa rodičia so svojimi obavami obracajú aj na odborníkov, nevediac, kedy už ide o vážny problém- o závislosť; ako jej predchádzať alebo ako s ňou bojovať .
Deti potrebujú vo svojom živote okrem školských povinností aj rozptýlenie a uvoľnenie napätia. Aktivity na počítači sú pre deti atraktívne – sú často pre deti zábavou a relaxom, adrenalínom, socializáciou, komplexnou dávkou stimulov. Online aktivity sú navyše ľahko dostupné, priamo v teple domova, zdanlivo akoby šetrili čas a energiu.
Z výskumu, ktorý realizoval VÚDPaP v roku 2010 vyplýva, že najobľúbenejšou aktivitou tínedžerov (s priemerným vekom 14,25 rokov) je četovanie (44 %), aktivity na sociálnych sieťach (43 %), pozeranie videí (24 %), hranie hier (20 %), vyhľadávanie a sťahovanie súborov, hudby, filmov (19 %) alebo surfovanie na internete (13 %). Závislosťami na týchto aktivitách sú preto deti a dospievajúci najviac ohrozené. Vo výskume realizovanom VÚDPaP-om v r. 2012 bolo zistené, že 86,5% detí má profil na Facebooku a venuje mu aspoň časť zo svojho voľného času. Facebook so svojimi špecifikami je pre deti a adolescentov obzvlášť lákavý, lebo im poskytuje rovesnícke reakcie na ich vlastný imidž a identitu, pocit začlenenia sa, informovanosti o tom, čo robia jeho kamaráti a pod. Závislosťami na četovaní a sociálnych sieťach sú viac ohrozené dievčatá, trávia tým významne viac času ako chlapci. Závislosť od počítačových hier je rizikom, ktoré sa týka už aj mladších detí, viac chlapcov ako dievčat. Po nástupe puberty pribúda riziko závislosti od pozerania pornografie.
Navyše je dnes už možné byť online kedykoľvek a kdekoľvek, čo vytvára ešte väčší priestor pre vznik závislosti. Deti sa môžu pripojiť na internet doma, v škole, v meste sú vysielače Wi-fi, pripojiť sa dá aj mobilným telefónom.
Laicky sa povie ”závislosť od internetu”, v skutočnosti sa závislosť týka vždy konkrétnej online aktivity spojenej s konkrétnymi pozitívami pre jednotlivca, ku ktorým ho viažu jeho špecifické motívy a potreby. Často sú to potreby niečoho iného, ktoré sa nedarí v realite tvárou v tvár dostatočne naplniť (potreba prijatia rovesníkmi, vyniknutia, uspokojivých rovesníckych vzťahov alebo vzťahov v rodine, základný pocit bezpečia, pokojnej rodinnej atmosféry a pod.). Aktivity, na ktorých sa niekto stane závislý často poskytujú ich náhradné saturovanie, odkláňajú pozornosť od skutočných trápení. A práve deti nespokojné so svojim bežným životom, sú závislosťami v zvýšenej miere ohrozené- závislosťami celkovo. V nižšom veku sa ale spektrum závislostí prirodzene redukuje na deťom dostupné spektrum a online aktivity sú dnes už veľmi dostupné a spoločnosťou akceptované (narozdiel od hazardu, alkoholu, cigariet, nelegálnych drog).
Mnoho detí je online dlho a často. Ako možno odlíšiť, kedy už ide o závislosť?
Samotný čas trávený online nevypovedá o tom, či je dieťa na online aktivitách závislé, alebo nie.
Dôležitosť alebo priorita, akú pre dieťa aktivita predstavuje, je podstatou závislosti.
V prípade, že je dieťa ohrozené závislosťou alebo závislé na online aktivite, aktivita ovplyvňuje správanie aj myslenie dieťaťa, púta jeho pozornosť. Energia a čas trávený pri týchto aktivitách presiahne rozumnú mieru a stane sa hlavnou náplňou, ktorej sa ostatné aktivity len prispôsobujú alebo dokonca jej ustupujú. Dieťa sa nutkavo potrebuje k online aktivite vracať, alebo pri nej zostáva dlhšie ako je užitočné (čo si pri závislosti niekedy aj sám uvedomuje, ale napriek tomu pokračuje). Buď sa jej práve venuje, a keď nie, tak o nej rozmýšľa, plánuje ju a teší sa na ňu. Tak ako iné závislosti dotyčnému rýchlo a relatívne jednoducho prinesie príjemné pocity alebo redukovanie negatívnych pocitov.
Aký je výskyt závislostí na online aktivitách medzi európskymi deťmi?
Výskumníci zo spolupráce EU Kids Online sa pýtali detí, ako často si u seba všimli prejavy nadmerného používania internetu. Výsledky ich výskumu realizovaného v r. 2010 svedčia pre to, že väčšina 11-16 ročných detí zvláda používanie internetu dobre. Len 1% európskych detí je v riziku škodlivej miery nadmerného používania internetu –zažíva päť z piatich symptómov nadmerného používania internetu a dá sa preto u nich predpokladať, že sú ohrozené patologickou mierou nadmerného používania.
Symptómy závislosti na online aktivitách sú: zanedbávanie spánku alebo jedenia, domácich úloh, povinností alebo socializácie s kamarátmi v dôsledku činnosti strávenej aktivitami na internete alebo neúspech pri vlastnej snahe obmedziť tento čas. Keď deti u seba postrehli aspoň jeden zo znakov nadmerného používania internetu, najčastejšie šlo o to, že pristihli samých seba pri tom, že surfujú na internete ešte aj vtedy, keď už ich tam nič v skutočnosti nezaujímalo. Takéto predlžované zotrvávanie na internete zažíva niekedy až 42% európskych detí. Zo spomínaných symptómov nadmerného používania internetu najzriedkavejšie zažívajú trávenie času online aktivitami na úkor spánku či jedla (17% detí).
Najviac sú nadmerným používaním internetu a jeho nežiaducimi dôsledkami ohrozené staršie deti, deti s emočnými problémami a tie, ktoré majú veľkú potrebu vyhľadávať v okolí podnety a vzrušenie. Deti, ktoré u seba zaznamenali niektoré z diagnostických znakov, vypovedajú aj o viacerých psychických a emočných ťažkostiach, ktoré ovplyvňujú ich správanie tak offline ako aj online.
Ako sa tomu dá predchádzať?
V zmysle efektívnej prevencie nadmerného používania internetu odporúčame, aby boli rodičia aktívne zaangažovaní do používania internetu ich deťmi. Je užitočné deti podporovať a viesť s nimi otvorený dialóg, najmä (ale nielen vtedy) keď sa zdá, že si nevedia s niečím rady, že sa trápia alebo sa mení ich správanie.
Prevencia problémov spojených s používaním internetu sa však začína offline – vo „vzťahu rodič – dieťa“ a to oveľa skôr, ako je relevantné riešiť závislosti na online aktivitách. Dôležitá je už v ranom veku, hlavne keď bola u dieťaťa postrehnutá potreba vyhľadávať stimulujúce zážitky a podnety a keď je dieťa emočne labilnejšie.
Deti, ktoré u seba zaznamenali niektoré z diagnostických znakov, vypovedajú aj o viacerých psychických a emočných ťažkostiach, ktoré ovplyvňujú ich správanie tak offline ako aj online. Tieto emočné problémy nemusia byť len dôsledkom závislosti, mohli (v určitej miere) byť práve pri jej vzniku. Hlavným záujmom rodičov by malo byť zabezpečiť čo najbezpečnejšie a harmonické rodinné prostredie a pomáhať deťom napĺňať ich potreby funkčným spôsobom. Tak rodičia vytvárajú primárnu prevenciu emočných problémov detí ako aj závislostí.
Dôležitá je dôvera a záujem rodičov o to, čo sa v živote dieťaťa deje. Ak sa odmalička problémy a ťažkosti s deťmi riešia v otvorenom dialógu, je väčšia šanca, že keď deti vyrastú, bude pre ne čas strávený na internete sprevádzaný zlepšovaním zručností a to bez negatívnych následkov častého používania internetu.
To, či rodičia vedia o tom, čo dieťa na internete robieva, je významným faktorom v prevencii rizík internetu, podobne ako sprostredkovanie informácií o jeho bezpečnom používaní.
Čo robiť, keď už má dieťa problém so závislosťou?
Keď už rodič registruje problém dieťaťa s nadmerným používaním internetu, reštriktívne obmedzovanie času tráveného online nie je najvhodnejšia metóda, hlavne pokiaľ je jediná. Z jednoduchého dôvodu- príčina nežiaduceho správania tak zostáva ignorovaná.
Deti si nemusia byť vedomé toho, že ich aktivity sa zmenili zo zábavy na závislosť. Preto je dôležité všímať si už aj prvotné signály, nadmerné venovanie sa aktivitám na internete, ktoré môže naznačovať smerovanie k závislosti (napr. časté a nutkavé kontrolovanie profilu na Facebooku). Vždy je lepšie zachytiť problém skôr, než prerastie do vážnej podoby.
Ak dieťa už zažíva vážny problém s nadmerným používaním internetu, prejavuje sa to výskytom všetkých piatich sprievodných znakov závislosti, spomínaných vyššie. Vtedy sa odporúča sa vyhľadať pomoc odborníka- klinického alebo školského psychológa, výchovného poradcu, ktorí vedia byť užitoční pri riešení problémov, ktoré túto ťažkosť zapríčinili ako aj problém so závislosťou a tým, ako ovplyvňuje ďalšie oblasti života.
Pre učiteľov:
Čo robiť, ak zistíte, že sa v škole vyskytlo kyberšikanovanie?
Mária Balážová, Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava
Kyberšikanovanie v škole sa ťažšie dokazuje, keďže tým miestom, kde prebieha, je internet. Mnoho učiteľov si tak povie, že to nie je záležitosť školy. Pravda je však taká, že kyberšikanovanie sa najčastejšie vyskytuje medzi spolužiakmi z triedy (alebo z jednej školy), čo je najužšia rovesnícka skupina, s ktorou je dieťa v kontakte. Škola má povinnosť riešiť akýkoľvek incident šikanovania, ktorý sa vyskytne medzi jej žiakmi.
Pedagóg je kľúčovou postavou, ktorá tu môže zohrať veľmi významnú úlohu. Učiteľ sa do veľkej miery podieľa na formovaní zdravých vzťahov v triede a zvyšuje imunitu voči šikanovaniu.
Ak pedagóg zistí, že v jeho triede sa vyskytlo kyberšikanovanie (napr. že deti založili niekomu falošný zosmiešňujúci profil na sociálnej sieti), nemal by mlčať. V prípade, ak usúdite, že zatiaľ nejde o veľmi závažné šikanovanie, skúste uplatniť nasledujúci postup:
- Uložte si všetky dostupné dôkazy vo forme .jpg alebo iných obrázkov, ešte pred tým ako by mohli byť vymazané.
- V ďalšej fáze by ste mali zistiť najviac o tom, kto sú aktéri šikanovania – kto je iniciátorom a kto je obeťou. Zároveň sa odporúča s deťmi aspoň na jednej vyučovacej hodine hovoriť formou workshopu o tom, čo je to kyberšikanovanie. Ako sme už spomenuli vyššie, mnoho detí si vôbec neuvedomuje, čo svojím konaním spôsobujú. Často stačí sa s nimi porozprávať na túto tému.
Témy na spoločné hodiny:
- Čo je kyberšikanovanie?
- Netiketa – rešpektovanie druhých a zodpovednosť za vlastné správanie na internete.
- Kyberšikanovanie cez rôzne zariadenia (mobil, internet, hracie konzoly).
- Rôzne príbehy kyberšikanovania a ich dôsledky.
- Čo robiť, ak si šikanovaný cez internet alebo mobil?
- Čo robiť, ak si šikanujúci?
Veľmi vhodným sprievodným prvkom môže byť pustenie videí s tematikou kyberšikanovania.
- Upozornite administrátora predmetnej stránky o porušovaní etiky na jeho stránke. Väčšina administrátorov reaguje na takéto sťažnosti okamžite.
- Kontaktujte školského alebo poradenského psychológa, ktorý je trénovaný na takúto prácu a vie vám poradiť, ako postupovať.
V prípade, že vyhodnotíte, že ide o závažnejšiu formu šikanovania a predchádzajúce kroky neboli úspešné, navrhujeme:
- Kontaktovať rodičov obete aj agresora a vysvetliť im, čo sa stalo a upozorniť ich na to, že ich dieťa je pravdepodobne obeťou alebo iniciátorom šikanovania. Zapojiť ich do spolupráce pri riešení šikanovania.
- Oznámiť vedeniu školy túto skutočnosť a požiadať o pomoc pri riešení situácie.
- Kontaktovať právnika a políciu.
Nezabudnite: Kyberšikanovanie sa ľahšie rieši v začiatkoch, než keď prerastie do epidémie!!!
Skupinové aktivity napomáhajúce eliminovať šikanujúce správanie v školskom prostredí
Mgr. Bibiana Filípková, Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie
V príspevku je uvedený výber niektorých zážitkových a hrových aktivít, ktoré žiakov učia skvalitňovať ich vzájomnú komunikáciu, vyrovnávať sa s pocitmi hnevu, adekvátne reagovať v daných situáciách a predovšetkým pomáhať pedagógom, ako aj samotným žiakom čeliť neustále sa objavujúcej šikane v školskom prostredí.
Žiakov prostredníctvom spomínaných aktivít dokážeme viesť k tomu, aby sa vedeli nielen brániť pred šikanovaním, ale aby mali odvahu zastať sa potenciálnej obete šikany. Vznik šikany v škole je podporený aj konformnosťou, „nevšímavosťou“ väčšiny triedy (žiaci sa boja zasiahnuť, keď vidia šikanovanie spolužiaka). Obete šikanovania, ale aj svedkovia, majú často pocit bezmocnosti a beznádeje. Ukážeme im, že existujú možnosti, ako čeliť šikane. Učíme deti asertívnemu správaniu, aby sa vedeli presadiť, ale pritom rešpektovali práva druhých. Aktivity odporúčam prostredníctvom školského psychológa, poprípade vhodne zvoleného pedagóga, zapracovať do obsahu vyučovacích hodín etickej výchovy, alebo pre ne vyhradiť osobitný čas, napríklad formou triednických hodín alebo krúžku.
Dôležité je však aj to, že realizovanie hier pedagógovi pomôže lepšie spoznať svoju triedu, vzťahy v nej a poskytne dôležité informácie pre ďalšie zlepšovanie sociálnych kompetencií triedy. Uvedené aktivity by mali byť zakončené diskusiou. Rátajme ale s tým, že napr. deti navštevujúce základnú školu ešte nie sú skúsení diskutéri. Aj keď sa počas programu budú postupne učiť a zlepšovať v diskutovaní, často majú problém počúvať, porovnávať svoje názory s názormi druhých, prijať odlišný postoj. Pri diskusiách bude potrebné viac ich viesť, aktívne usmerňovať, klásť viac konkrétnych otázok, povzbudzovať deti, aby vyjadrili svoj názor, svoje skúsenosti. Interakcie medzi deťmi a pri aktivitách často nutnosť spolupracovať v skupine, môžu byť tiež zdrojom konfliktov medzi deťmi. Je dôležité, aby sme vedeli každú aktivitu a tiež spory medzi deťmi vhodne usmerniť.
Príklady aktivít
1. Zmierovanie
Cieľ: Uvedomiť si, aké je ospravedlnenie dôležité, naučiť sa priznať si svoju chybu. Snaha naučiť sa znášanlivosti, učenie sa nadviazať kontakt aj v prípade často krát neopodstatneného konfliktu.
Pomôcky: Stoličky
Postup: Pedagóg náhodným výberom vytvorí páry. Dvojice si sadnú na stoličky tvárou k sebe. Jeden žiak hrá urazeného. Úlohou druhého žiaka v páre je snažiť sa s ním akýmkoľvek spôsobom, aký uzná za vhodný, zmieriť. Môže sa snažiť svojho spolužiaka rozosmiať alebo sa priamo ospravedlniť, úprimne zhodnotiť svoje nevhodné konanie a zhodnotiť, aké okolnosti ho k tomuto konaniu viedli. Ospravedlňujúci sa môže vyjadrovať ako verbálne, tak aj neverbálne (štuchanie, letmý dotyk, hladkanie, ai.). Po úspešnom zvládnutí úlohy si žiaci roly vymenia, t.j. ospravedlňujúci sa hrá urazeného.
Diskusia: V rámci diskusie sa pokúsime spoločne so žiakmi zodpovedať nasledujúce otázky: „Kedy vás niekto urazil a neospravedlnil sa? Ako dlho si takúto situáciu pamätáte? Ako ste sa cítili? Urazili ste už niekedy niekoho?“
2. Šikanujú moju spolužiačku…ako sa zachovať?
Cieľ: Osvojenie si postupov pre zvládanie šikany nasmerovanej na spolužiakov. Naučiť sa správne reagovať na prítomnosť šikany v triede, zastať sa spolužiaka, nebyť len pasívny divák. Uvedomiť si, že aj šikanovaní a znevýhodnení žiaci môžu niečím vynikať a majú svoje kladné vlastnosti.
Pomôcky: Žiadne.
Postup: Žiakom prečítame alebo prerozprávame príbeh jednej žiačky, v ktorom by bola naznačená situácia odmietania žiaka kolektívom. Treba dať však veľký pozor, aby sa v triede nevyskytli žiaci, ktorí sa podobajú na postavu príbehu (aby príbeh nespustil nevhodné reakcie!). Vtedy treba príbeh vhodne modifikovať, prípadne si vymyslieť iný.
Veronika je pomerne nenápadné dievča s priemerným školským prospechom- učí sa na dvojky, trojky. Vo svojom voľnom čase rada navštevuje výtvarný kurz. V triede je tichá, má dve kamošky, s ktorými si rozumie najlepšie. Ostatní spolužiaci si z nej ale často robia srandu, čo jej je nepríjemné. Smejú sa jej, že nenosí značkové oblečenie, že nemá mp3 prehrávač a super mobil s rôznymi funkciami. Volajú ju suchárka, pretože sa často nehráva na počítači, nečetuje so spolužiakmi, nevyzná sa tým pádom v internete, ani v playstation. Cez prestávky sa občas porozpráva so svojimi dvoma kamoškami, alebo si kreslí rôzne obrázky. Zo spoločných triednych aktivít je spolužiakmi často krát vylúčená so slovami: „Neotravuj, nechceme ťa tu, choď si radšej nakresliť nejaké umelecké dielo.“
Diskusia: So žiakmi sa porozprávame o príbehu: Ako by si sa zastal Veroniky? Čo by si povedal spolužiakom? Čo môžeme urobiť, keď vidíme, ako niekto ubližuje spolužiakovi? Diskusiu musí vedúci smerovať tak, aby viedol deti k aktívnemu zastaniu sa potenciálnej obete šikany, aby im ukázal, že aj to, čo je odlišné, môže byť zaujímavé.
3. Nie, neprosím si; nie, neurobím to…
Cieľ: Naučiť sa zdvorilo, bez pocitu viny, odmietnuť požiadavku, s ktorou nesúhlasím.
Pomôcky: Stoličky.
Postup: Žiaci si posadajú do kruhu. Dvojica oproti sebe si navzájom adresuje žiadosti, ktoré majú byť zdvorilo odmietnuté. Úlohou jedného žiaka v páre je adresovať druhému žiadosť, na ktorú má žiak/čka sediaci/a oproti reagovať odmietavo, ale bez agresivity, či verbálneho urážania. Preferujú sa priateľské, ale rázne odmietnutia, ktoré môžu byť aj humorne podfarbené. Po prvom kole sa úlohy žiakov vymenia, t.j. žiak, ktorý v predchádzajúcom kole odpovedal, tentokrát prednesie svoju požiadavku.
Príklady žiadostí:
- „Chýbajú mi práve teraz nejaké peniaze. Požičaj mi!“
- Spolužiak si chce požičať tvoj nový bicykel. „Chcem sa bicyklovať, vezmem si ho na pár minút!“
- „Nechcelo sa mi robiť si na hodine poznámky. Môžem si ich odpísať?“
- Starší žiak ti ponúka cigaretu: „Tu máš, nebuď padavka, kľudne si daj!“
- V triede. „Chcem tvoju desiatu, som veľmi hladný. Aj tak si už bol na obede a ja nie. Dáš mi ju?“
- Sedíš v autobuse, a v tom k tebe pristúpi spolužiak. „Vstávaj, mám ťažkú tašku, pusti ma sadnúť si!“