„Tak opäť to začína!“ pomyslel si nejeden žiak, rodič či učiteľ školy, keď si v jedno utorkové ráno uvedomil rozdiel medzi tým, čo bolo, a tým, čo prichádza. Prázdniny sú za nami, je tu nový školský rok.
U piaristov sa školský rok 2014/15 začal naozaj netradične. Žiaci i učitelia sa 2. septembra zvítali najskôr vo svojich triedach, oddýchnutí si vyrozprávali prázdninové zážitky, oboznámili sa s organizáciou najbližších dní v škole, a potom… „poďme rýchlo do kostola, aby sa nám ušli miesta na sedenie.“ O 10.00h sa v Kostole Najsvätejšej Trojice a Nanebovzatia Panny Márie konala slávnostná svätá omša za účasti otca biskupa Mons. Mariána Chovanca. Pozvanie na ňu prijali aj významní predstavitelia nášho mesta, pani primátorka Katarína Macháčková, pán dekan Vladimír Slovák, ale tiež páter provinciál piaristov Ján Kováč, SchP.
Svätá omša bola krásna, no pre mnohých, najmä našich najmenších žiačikov, asi aj priveľmi dlhá. Určite im patrí veľká vďaka i obdiv za ich trpezlivosť a slušné správanie sa počas takmer dvojhodinovej slávnosti. Pre mnohé deti, najmä tie hyperaktívne, to iste bola obeta (verím, že Bohu milá). Otec Marián totiž počas svätej omše vysvätil v našom kostole i nový obetný stôl, čomu predchádzali mnohé dlhé modlitby. Venoval mu pozornosť aj vo svojej homílii, ktorej hlavnou myšlienkou bolo práve slovo obeta.
V úvode zdôraznil, že v každom chráme sú 2 najdôležitejšie miesta, kde je prítomný Kristus – bohostánok, v ktorom prebýva čakajúci Ježiš a obetný stôl, kam počas svätej omše prichádza obetujúci sa Ježiš. Na tomto mieste sa Pán Ježiš nekrvavým spôsobom opäť obetuje za nás, aby sa nám mohol ešte viac darovať vo Sviatosti Oltárnej. Otec biskup povzbudil mladých ľudí, aby sa nebáli hľadať sviatostného Ježiša aj vo sviatosti zmierenia, ktorá predchádza prijatiu Eucharistie. Upozornil na dôležitý fakt, aby mladí ľudia pohŕdajúci formalizmom, nestali sa sami formalistami v spôsobe svojho vyznania hriechov. Aby bez strachu, ale úprimne vyznávali svoje previnenia, snažili sa ich z hĺbky srdca oľutovať a prijali predsavzatie viac takýmto spôsobom nekonať .
V súvislosti s obetou otec biskup spomenul aj dramatický príbeh jednej rodiny zo Sardínie, v ktorom sa 11-ročný chlapec obetoval za svojho staršieho 15-ročného brata trpiaceho astmou, keď ich rodinu prepadla mafia a žiadala od nich rukojemníka. Pôvodne ním mal byť spomenutý starší syn rodiny, ale jeho mladší brat sa sám ponúkol únoscom namiesto svojho chorého brata. Tento hrdinský čin je príkladom toho, čo znamená obeta medzi deťmi. Učia sa jej najskôr vo svojej rodine vo vzťahoch s rodičmi a súrodencami. Lebo ten, kto cíti, že je milovaný, tiež miluje a nemá strach obetovať sa.
Bolo veľmi dojímavé, ako slová o obete otca biskupa Mariána akoby okamžite „potvrdil“ aj sám Duch Svätý, keď po schodoch do sakristie kráčalo ťažkým krokom telesne postihnuté dievčatko spolu so svojou mamou. Bola to obeta v priamom prenose – dieťaťa i jeho matky, ktorá sa oň s láskou stará. Kiežby výzva nášho pastiera „Nebojte sa obetovať!“ sprevádzala neustále všetkých žiakov, rodičov, učiteľov i ostatných veriacich v ich živote, v slovách i skutkoch.
[nggallery id=113]
text: Elena Blašková